Nové snímky galaxií vytvorené prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba odhaľujú špirálové galaxie vo väčšom detailne, ako kedykoľvek predtým.

Na snímkach je zachytených 19 špirálových galaxií podobných Mliečnej dráhe, ktoré ukazujú hviezdy, plyn a prach v pozoruhodnejších detailoch, než aké sme kedy predtým videli. Na tému upozornil portál LiveScience.

Galaxie v najväčších detailoch

Fotografie zobrazujú galaxie v najmenších mierkach, aké kedy boli pozorované mimo našej vlastnej galaxie. Ako v tlačovej správe NASA uviedla Jenice Lee „nové snímky Jamesa Webba sú výnimočné. Ohromia aj výskumníkov, ktorí študovali tie isté galaxie po celé desaťročia“.

Špirálové galaxie zaznamenané týmto fenomenálnym teleskopom sú od Zeme vzdialené 15 až 60 miliónov svetelných rokov. Modré bodky, ktoré vidíš, predstavujú pole plné hviezd. Zatiaľ čo niektoré z nich sú rozptýlené v ramenách galaxií, iné „vystupujú“ smerom zo stredu galaxie von.

Podľa akceptovaných teórií vývoja galaxií sa zdá, že zatiaľ čo modré zhluky hviezd v jadre galaxie predstavujú staršie hviezdokopy, modré bodky v ramenách predstavujú mladšie hviezdy.

Mimo to je na snímkach vidieť aj množstvo oranžovej a červenej farby, ktorá predstavuje prach obklopujúci hviezdy. Na niektorých snímkach je tiež vidieť ružovú a červenú farbu, ktorá vystupuje z jadra galaxie. Podľa vedcov tieto farby najpravdepodobnejšie predstavujú aktivitu supermasívnych čiernych dier.

Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že snímky vznikli v rámci projektu PHANGS (Physics at High Angular resolution in Nearby Galaxies). Konečným cieľom tohto dlhodobého projektu je lepšie pochopenie fyziky stojacej za vznikom hviezd.

„Hviezdy môžu žiť miliardy až bilióny rokov,“ uvádza astronóm Adam Leroy. „Presnou katalogizáciou všetkých typov hviezd môžeme vytvoriť spoľahlivejší, holistický pohľad na ich životné cykly“.

Nie sú jediné

V polovici minulého roka vedci prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba zasa odhalili doposiaľ skryté tajomstvo známej Prstencovej hmloviny. Vďaka vytvoreným fotografiám identifikovať až približne 20 000 samostatných mračien plynu, pričom každé z nich je veľkosťou porovnateľné so Zemou.

Pre astronómov sú podobné pozorovania kľúčom k pokroku a pochopeniu vesmíru, ktorý ešte vždy obsahuje viac otázok, než sa nám dostáva odpovedí. Prstencová hmlovina je pozorovaná už od 18. storočia, avšak JWST sa na ňu pozrel v rozlíšení a spektre, v ktorom ju zatiaľ ľudstvo nevidelo.

JWST sa často díva aj na oveľa bližšie objekty, vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v našej slnečnej sústave. Len nedávno napríklad vedci namierili toto masívne vesmírne observatórium na Saturn, vďaka čomu sa im podarilo zachytiť nielen jeho nádherné prstence, ale tiež niekoľko mesiacov, ktoré ho obiehajú.