Rover Curiosity priniesol zlé správy. Podľa najnovšieho výskumu zverejnenom v žurnále Science je možné, že dôkazy o minulom živote na Marse mohli byť z niektorých častí červenej planéty nenávratne zničené.

K výsledkom vedci dospeli na základe údajov získaných z nástroja CheMin nainštalovanom na palube roveru Curiosity. Na tému upozornila NASA na svojom webe.

Nečakané výsledky

Ako dnes vieme, Mars nebol vždy studeným a nehostinným miestom ako ho poznáme dnes. Okrem iného by dôkazom mohol byť aj kráter Gale, v ktorom sa rover aktuálne nachádza.

Gale je impaktný kráter, ktorého územie mohlo byť v minulosti jazerom. Postupom času však vďaka zmene klímy došlo k jeho vyschnutiu a dnes je iba pustým miestom plným hornín bohatých na íl.

NASA

Portál LiveScience uvádza, že práve íl je dobrým ukazovateľom života na Marse, pretože ílovité minerály vznikajú hlavne zvetrávaním a pri tvorbe pôd vo vodnom prostredí. Okrem toho je íl vynikajúcim materiálom pre uchovanie mikrobiálnych fosílií.

Keď však vedci v novej štúdii prostredníctvom nástroja CheMin porovnali dve vzorky usadených hornín bohatých na íl, odobratých z dvoch rôznych oblastí, prišiel šok. Ukázalo sa totiž, že jedna zo vzoriek obsahuje až o polovicu menej ílovitého materiálu ako sa očakávalo, no bola nesmierne bohatá na oxidy železa, ktoré červenej planéte dodávajú jej charakteristickú farbu.

Inak povedané, vzorky odobraté z krátera Gale pochádzajúce z rovnakého obdobia a vzdialené len približne 400 metrov mali diametrálne odlišné zloženie.

Mimochodom, nástroj CheMin nedávno zohral kritickú rolu pri objavovaní pozostatkov organických zlúčenín. Vedci totiž iba nedávno informovali, že červenej planéte sú pravdepodobne prítomné organické soli, respektíve uhlík obsahujúce soli, ktorý možno považovať za chemické pozostatky organických zlúčenín.

NEPREHLIADNI
Historický moment. Ľudstvo prvýkrát spozorovalo izotopy na extrémne ďalekej exoplanéte

Na vine je extrémne slaný roztok vody

Hlavným podozrivým v hore uvedených rozdieloch je superslaný roztok vody známy ako soľanka. Tá podľa nového výskumu presakovala hlboko cez trhliny medzi zrnkami pôdy až do vrstiev bohatých na ílovitý materiál. Vplyvom soľanky boli tieto vrstvy destabilizované a neskôr sa z nich vymyli geologické a pravdepodobne i biologické stopy.

NASA/JPL

Paradoxne, hoci diagenéza (súbor všetkých chemických a fyzikálnych zmien v nespevnených sedimentoch, ktoré vedú k jeho premene na pevnú sedimentárnu horninu) v sedimentoch vymazala stopy starodávneho života na Marse, mohola vytvoriť podmienky vhodné pre vznik nového života.

„Hoci diagenéza mohla vymazať známky starodávneho života v jazere, vytvorila chemické gradienty potrebné pre podporu podpovrchového života,“ cituje LiveScience vyjadrenie spoluautora štúdie Johna Grotzingera.

Vedci sa na základe svojich výsledkov nazdávajú, že výskum môže okrem iného poskytnúť aj ďalšie dôkazy o dopadoch zmeny klímy, ktorá sa na Marse odohrala pred miliardami rokov.

Výsledky by tiež mali pomôcť pri rozhodovaní sa o výbere vzoriek roveru Perserverance, ktoré by mali byť dopravené späť na Zem, aby sa maximalizovala šanca objavenia života.