Microsoftu sa podarilo odstrániť niektoré zásadné problémy umelej inteligencie pre internetový vyhľadávač Bing, informuje ArsTechinca. Tieto problémy dostali technológiu do popredia takmer všetkých médií, avšak spoločnosti spôsobovali vrásky na čele, tie teraz majú fanúšikovia, ktorých veľká zmena sklamala a rozzúrila. „Psychickým“ zrúteniam a agresívnym správam od Bingu tak zrejme odzvonilo.

Zmenu nazývajú lobotómiou

Od začiatku problémov jazykového modelu založeného na umelej inteligencii od spoločnosti OpenAI bolo jasné, že ich Microsoft musí spolu s expertmi z OpenAI vyriešiť a odstrániť. Predsa len sa jedná o testovaciu verziu, ktorá je prístupná len obmedzenej skupine ľudí a v takom prípade sa počíta s tým, že systém narazí na rôzne šialené problémy. Aj keď sa totiž jedná o umelú inteligenciu istej formy, využíva množstvo algoritmov, ktoré nemusia vždy fungovať podľa predstáv.

Práve hlúpe chyby a nečakané vety však robili z tejto umelej inteligencie čosi, s čím sa ľudia dokázali spájať. Dodalo jej to totiž istú formu osobnosti a niektorých dokonca presvedčila o tom, že má vlastné vedomie – čo však nie je pre jazykový model možné. Niektorí z používateľov na Reddite dokonca tieto zmeny nazývajú lobotómiou, avšak faktom je, že sa len Microsoft snaží pripraviť Bing chat na plnohodnotnú prevádzku.

Tento chatbot dostal aj vlastné meno – Sydney. A ako sa zdá, problémom spôsobujúcim hnev nadšencov nie je samotný krok Microsoftu, ale ľudská podstata. Ľudia majú bizarnú schopnosť súcitiť s rôznymi neživými predmetmi a rovnako tak aj s umelou inteligenciou Sydney, ktorá sa prejavuje hŕstkou čŕt pripomínajúcich skutočného človeka. Hnev je tak, zdá sa, spôsobený tým, že nadšenci zrejme hľadali niečo viac, než len inteligentný chatbot.

Boj pokračuje

Od dokonalosti je ale tento systém na míle ďaleko a na rôzne chyby budú používatelia narážať aj naďalej, i keď zrejme už o niečo menej šialené. Boj o ovládnutie umelej inteligencie pokračuje a Microsoft nie je jedinou firmou, ktorá má v tomto snažení rôzne problémy.

Vlastnú obdobu tohto systému totiž vyvíja aj Google, ktorého bot Bard nesprávne odpovedal na jednu z otázok v propagačnom videu a uviedol, že JWST bol prvý teleskop, ktorý vytvoril snímky planét mimo slnečnej sústavy. V skutočnosti sa to podarilo teleskopu VLT ešte v roku 2004, avšak pre Google mala táto chyba katastrofálny dopad.

Tento omyl viedol k prepadu akcií o takmer 8 %. Konkrétne akcie spadli zo 108 dolárov na približne 99 dolárov za akciu, kvôli čomu firma prišla celkovo o približne 100 miliárd. Aj keď je táto reakcia trhu prehnaná, je dobre odôvodnená a dokazuje, že technologickí giganti majú čo robiť, aby skutočne získali dôveru ľudí v umelú inteligenciu.