Aktualizované 18.11.2026:

V lopatke neandertálca, ktorý žil približne pred 75 000 rokmi, zostal okrúhly otvor široký 15 milimetrov. Archeológovia skúmajúci pozostatky z jaskyne Šanidar v irackom Kurdistane usudzujú, že zranenie pravdepodobne spôsobil zahrotený drevený oštep. Zásah podľa nich prišiel približne v čase smrti a mohol byť smrteľný. Výsledky zverejnili 15. októbra v časopise Scientific Reports.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Vedcom pri určovaní zbrane pomohol tvar otvoru aj poloha drobných úlomkov kosti. Poškodenie porovnali so stopami po zásahoch experimentálnymi replikami oštepov. Samotná zbraň sa nezachovala a z poranenia sa nedá určiť, či išlo o útok alebo nehodu pri love.

Z približne rovnakého obdobia pochádza aj nález z Kaukazu. Tam sa zachovala samotná súčasť loveckej zbrane, kostený hrot so stopami opracovania a zvyškami bitúmenu, ktorý ho pravdepodobne držal na násade.

Stopy po práci s kosťou našli aj v Karpatoch

V júli pribudli prvé doklady o tom, že neandertálci používali kostené nástroje aj na území dnešného Rumunska. Vedci preskúmali vyše 10 000 kostí z lokality Abri 122/1200 vo Východných Karpatoch. Na 83 kusoch identifikovali stopy po používaní.

Niektorými neandertálci upravovali ostria kamenných nástrojov, ďalšie im podľa analýzy slúžili pri spracovaní koží, ako kliny alebo ako kladivá. Drobné ryhy a opotrebované hrany vedci porovnali so stopami na nástrojoch, ktoré si sami vyrobili a vyskúšali.

Marcová štúdia z nemeckého Lehringenu zase priniesla nové dôkazy o love veľkej zveri. Pri kostre slona s rovnými klami tam archeológovia už v roku 1948 našli drevený oštep dlhý 2,38 metra.

Nová analýza zárezov na rebrách a stavcoch ukázala, že neandertálci spracovali telo krátko po smrti zvieraťa. V spojení s nálezom oštepu to podľa autorov podporuje vysvetlenie, že slona ulovili zblízka. Nálezisko je staré približne 125 000 rokov.

Pôvodný článok:

Archeológovia objavili v Mezmajskej jaskyni v Kaukazských horách najstarší kostenný hrot v Európe, starý približne 80 000 rokov, ktorý patrí neandertálcom. Nový výskum artefaktu mení náš pohľad na neandertálcov – ovládali totiž oveľa zložitejšie výrobné techniky, než sa pôvodne predpokladalo. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Oštep vyrobený z rebra bizóna

Pôvodne bol artefakt objavený v roku 2003 a zistili, že pochádza z rebra bizóna. Po detailnom rozbore sa ukázal ako najstarší známy hrot z kosti v celej Európe, ktorý nepochádza od Homo sapiens, ale od miestnych neandertálskych skupín.

Článok pokračuje pod videom ↓

Výskumníci pomocou počítačovej tomografie a spektroskopie odhalili stopy po opracovaní kamennými nástrojmi a chemické zmeny v kostnom materiáli. Hrot bol vytvrdený pomocou ohňa, čo naznačuje, že neandertálci ovládali kontrolované využívanie tepla. Zároveň sa zistilo, že bol pripevnený na drevenú násadu pomocou prírodného dechtu, čím vznikol funkčný vrhací oštep.

Objav, ktorý bol publikovaný v Journal of Archaeological Science tak popiera dlhoročnú predstavu, že pokročilejšia technológia výroby nástrojov z kostí sa v Európe objavila až po príchode Homo sapiens. Vedci dnes tvrdia, že Neandertálci boli nielen schopní zhotoviť sofistikovaný nástroj, ale zároveň chápali aj jeho aerodynamiku. Hrot je totiž tvarovaný tak, aby čo najefektívnejšie preletel vzduchom a leštenie naznačuje, že jeho tvorca mal jasnú predstavu o funkčnosti zbrane.

hrot oštepu
Golovanova a kol./Journal of Archaeological Science

Mení pohľad na neandertálcov

Archeológovia zistili, že nástroj nebol vyrobený len na jedno použitie. Našli aj stopy po opravách, čo naznačuje, že oštep bol príliš cenný na to, aby bol po poškodení zahodený. Predpokladá sa, že oštep bol používaný proti rýchlym a nebezpečným zvieratám ako sú jelene, bizóny či dokonca vtáky, ktoré tvorili bežnú súčasť neandertálskeho jedálnička.

Ako informuje magazín Ancient Origins, nový výskum pretvára obraz o Neandertálcoch, ktorí boli vnímaní ako „primitívne bytosti“ na inteligentných a vynaliezavých remeselníkov. Okrem toho, že dokázali prežiť v náročných podmienkach, zároveň vedeli efektívne využívať prírodné zdroje na tvorbu sofistikovaných nástrojov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP