Keď meteorológovia vydajú výstrahy pred horúčavami, väčšina z nás automaticky sleduje, kam vystúpi ortuť teplomera popoludní. Lenže rekordy, ktoré padajú počas noci, zostávajú takmer bez povšimnutia. A práve tie môžu byť z dlhodobého hľadiska ešte vážnejším problémom. Potvrdzujú to aj najnovšie údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktorý v júni zaznamenal rekordný počet tropických nocí.

Na prvý pohľad ide len o meteorologickú štatistiku. V skutočnosti však hovorí o tom, že mestá aj budovy sa prestávajú prirodzene ochladzovať. Keď teplota neklesne ani po západe slnka, nejde len o nepríjemný spánok. Znamená to, že teplo zostáva uväznené v uliciach, stenách domov aj v našom organizme.

Rekord nepadol cez deň, ale v noci

Za tropickú noc meteorológovia označujú situáciu, keď minimálna teplota vzduchu neklesne pod 20 stupňov Celzia. Kedysi išlo na Slovensku skôr o výnimočný jav. Dnes sa objavuje čoraz častejšie, najmä na západe krajiny.

Najvýraznejším príkladom bola v júni meteorologická stanica Bratislava-Koliba, kde SHMÚ zaznamenal až 12 tropických nocí. Sedem ich evidovali na bratislavskom letisku, na Malom Javorníku či na Špaňom Laze. Päť tropických nocí zažil Modra-Piesok, Senica aj Mochovce, štyri zaznamenali Piešťany, Žikava a Hurbanovo.

Ešte zaujímavejšie sú samotné rekordy minimálnych teplôt. Dňa 27. júna neklesla teplota na Kolibe pod 26,3 stupňa Celzia, čo je podľa SHMÚ najvyššia júnová minimálna teplota zaznamenaná v meteorologickej sieti ústavu minimálne od roku 1951. O dva dni neskôr zostala minimálna teplota na Kolibe na úrovni 25,8 stupňa Celzia, čo predstavuje druhú najvyššiu júnovú hodnotu v histórii meraní.

Takéto čísla už nehovoria len o horúcom lete. Ukazujú, že noc prestáva plniť svoju najdôležitejšiu úlohu, ochladiť krajinu po rozpálenom dni.

Prečo sú tropické noci horšie, než sa zdá

Počas dňa si vieme pred horúčavou aspoň čiastočne pomôcť. Vyhľadáme tieň, zapneme ventilátor alebo klimatizáciu, vypijeme viac vody. V noci však naše telo očakáva niečo úplne iné, a to pokles okolitej teploty.

Práve vtedy totiž organizmus regeneruje. Prirodzené ochladenie pomáha znižovať telesnú teplotu, stabilizovať srdcovú činnosť aj vytvárať podmienky pre kvalitný spánok. Ak vzduch zostáva teplý aj nadránom, telo musí s teplom bojovať nepretržite.

Výsledkom môže byť plytší spánok, častejšie prebúdzanie, vyššia únava počas dňa či väčšia záťaž pre kardiovaskulárny systém. Najohrozenejší sú seniori, malé deti alebo ľudia s chronickými ochoreniami, no dôsledky pocíti prakticky každý, kto sa niekoľko nocí po sebe poriadne nevyspí.

Práve preto klimatológovia upozorňujú, že tropické noci predstavujú jeden z najvýznamnejších ukazovateľov meniacej sa klímy v mestách. Nejde totiž len o to, aké maximum dosiahne teplomer popoludní, ale ako dlho vysoké teploty pretrvávajú.

noc
Unsplash

Mestá sa menia na obrovské akumulátory tepla

Nie je náhoda, že rekordné hodnoty pochádzajú práve z Bratislavy alebo ďalších zastavaných oblastí západného Slovenska. Za javom stojí takzvaný efekt mestského tepelného ostrova. Asfalt, betón, strechy či fasády počas celého dňa pohlcujú slnečné žiarenie a ukladajú ho do svojej hmoty. Keď slnko zapadne, namiesto rýchleho ochladenia začnú nahromadené teplo pomaly uvoľňovať späť do okolia.

Vidiecke oblasti ochladzujú polia, lesy alebo vodné plochy oveľa efektívnejšie. V hustej zástavbe však takýto prirodzený mechanizmus často chýba. K tomu sa pridáva minimum zelene, málo stromov a úzke ulice, v ktorých sa teplo doslova drží medzi budovami.

Výsledok pozná každý, kto sa večer prejde centrom veľkého mesta. Aj niekoľko hodín po západe slnka bývajú chodníky a steny domov stále rozpálené.

Unsplash/Magnific/Canva

Klimatizácia pomáha jednotlivcom, nie celému mestu

Prvou reakciou na horúce noci býva klimatizácia. Pre mnohé domácnosti dnes predstavuje jediný spôsob, ako sa počas extrémnych horúčav vôbec vyspať. Z pohľadu jednotlivca ide o účinné riešenie. Z pohľadu celého mesta však problém nevyrieši.

Každá klimatizačná jednotka totiž odvádza teplo z interiéru von. To znamená, že teplo nezmizne, iba sa presunie do ulíc. Ak klimatizáciu používa naraz veľké množstvo domácností a kancelárií, okolitý vzduch sa môže ešte viac zohrievať. Zároveň rastie spotreba elektrickej energie práve počas období, keď vysoké teploty trvajú aj v noci.

Aj preto sa čoraz viac hovorí o riešeniach, ktoré znižujú prehrievanie budov už od začiatku. Architekti využívajú zelené strechy, vegetačné fasády, vonkajšie tienenie, svetlé strešné povrchy odrážajúce slnečné žiarenie či lepšie prirodzené vetranie. Cieľ je jednoduchý: zabrániť tomu, aby budova počas dňa absorbovala toľko tepla, že ho bude vyžarovať ešte dlho po polnoci.

Údaje SHMÚ zároveň ukazujú, že nejde o ojedinelý výkyv jednej lokality. Na Malom Javorníku dosiahla minimálna teplota 27. júna hodnotu 24,9 stupňa Celzia, čo patrí medzi najvyššie júnové minimá od začiatku meraní. O dva dni neskôr tam meteorológovia namerali 25,6 stupňa Celzia – najvyššiu júnovú minimálnu teplotu v histórii tejto stanice a tretiu najvyššiu v rámci celej siete SHMÚ.

Tieto rekordy vznikli počas jediného mesiaca. Samy osebe ešte nevypovedajú o budúcnosti, no zapadajú do dlhodobého trendu, ktorý klimatológovia pozorujú už niekoľko rokov. Teplé noci sa objavujú častejšie a zasahujú stále väčšie územie Slovenska.

Mestá sa budú musieť zmeniť

Horúčavy už dávno nie sú len otázkou predpovede počasia. Stávajú sa témou urbanizmu, stavebníctva, energetiky aj verejného zdravia. Dlhé desaťročia sme navrhovali mestá s predstavou, že letné noci prinesú prirodzené ochladenie. Rekordné údaje SHMÚ naznačujú, že táto predstava prestáva platiť.

Viac stromov, menej rozpálených plôch, lepšie tienenie ulíc, zelené strechy či materiály odrážajúce slnečné žiarenie už nie sú len estetickým doplnkom modernej architektúry. Postupne sa stávajú jedným z nástrojov, ako udržať mestá obývateľné aj počas čoraz teplejších letných období.

Najnovší rekord SHMÚ preto nie je zaujímavý len pre meteorológov. Je pripomienkou, že skutočný problém horúčav sa často nezačína popoludní. Začína sa vtedy, keď zapadne slnko a teplota napriek tomu odmieta klesnúť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP