Na svete ešte nikto nevyrobil bezchybný produkt a nikto zrejme taký nikdy ani nevyrobí. Aj toto sú slová šéfredaktora FonTech.sk, ktorý žije s elektromobilom už niekoľko mesiacov a na novú éru automobilového priemyslu má jasný názor.

Aj podľa Dávida Igaza má elektromobilita svoje muchy, pred ktorými nezakrýva oči a upozorňuje na ne. Rovnako ale mal svoje chyby aj jeho doterajší spaľovák, ktorý je pre neho už hudbou minulosti.

Uvedomujeme si, že elektromobil dnes rozhodne nie je pre každého, no zároveň aj z vlastných skúseností vieme, že väčšine Slovákov by už dnes elektrické auto vyhovovalo. V diskusiách sa často stretávame s reakciami, hnevom, posmeškami a  odkazom na fakt, že iba slepo propagujeme elektromobilitu, no pritom sami by sme si takéto auto dobrovoľne nikdy nekúpili.

Dávid pred pár mesiacmi vymenil spaľovák za elektromobil, ktorý aktuálne využíva ako primárne auto. Aký je jeho život s baterkáčom, na čo si musel zvykať a ako vníma elektromobilitu na Slovensku aj napriek významnej anti-elektromobilistickej propagande?

Čo bol pre teba impulz, aby si vymenil spaľovák za elektromobil?

Elektromobilite sa venujem už dlhšie, nie je to výstrel do tmy posledných mesiacov, aktívne sa téme venujem 3 až 4 roky. V minulosti sa mi do rúk dostalo niekoľko elektromobilov, či už s väčšími alebo menšími batériami, 200 či 500 km dojazdom a za 30 aj 140-tisíc eur. Akonáhle však v štvrťke tohto roka začali rásť ceny pohonných hmôt do pre mňa neprijateľných výšin a dostali sme sa na úroveň okolo 1,60 € za liter, pri mojom nájazde, kedy dokážem mesačne spraviť 3000 až 5000 kilometrov, sa stalo vozenie spaľovákom pridrahé.

Uvedomil som si, že jednoducho nechcem dávať stovky eur na pohonné hmoty a bol to pre mňa doteraz zlomový moment, kedy som sa rozhodol kúpiť si elektromobil. Nad plug-in hybridom som ani neuvažoval a jednoznačnou voľbou bol teda elektromobil.

Na čom teda aktuálne jazdíš a aký spaľovák bol tvoj posledný?

Pred elektromobilom som mal Škodu Superb 3 v motorizácii 2.0 TDi so 140 kW výkonom, čiže jedno z najtypickejších rodinných áut Slovákov. Bol to ročník 2018 a s týmto naftovým dvojlitrom som dokázal jazdiť so spotrebou do 6 litrov na 100 km. Pri tých kilometroch, ktoré ale ja mesačne robím, je aj auto s takouto spotrebou podľa môjho názoru až priveľmi drahé „živiť“.

Navyše auto malo štyri roky a to už je vek, kedy treba začať rozmýšľať nad pravidelnou údržbou mnohých kritických komponentov, a tak som si povedal, že ten elektromobil je predsa len jednoduchší aj na údržbu a aspoň konečne skúsim to, v čo verím, že bude nová éra automobilizmu. Rozhodol som sa Superb vymeniť a vymenil som ho za elektrický Citroën e-C4. Samozrejme je to skôr mestský a prímestský elektromobil, nie je teda úplne vhodný na diaľkové jazdenie, no ani zďaleka som do kúpy auta nešiel s tým, že sa začnem pri dennodennom dochádzaní uskromňovať.

Zobraziť celú galériu (3)

Nie sú dlhé trasy utrpenie? 

S elektromobil mám za sebou aj niekoľko dlhých tripov rádovo na 600 až 700 km a nemôžem povedať, že by som počas týchto ciest pociťoval nejaký diskomfort. Auto má menšiu, iba 45 kWh batériu, no na moje bežné denné jazdenie to stačí. Dochádzanie zo Šale do Bratislavy, čo je moja najbežnejšia trasa, prebieha absolútne bez problémov.

Vymenil si luxusný manažérsky kombík za mestský crossover. Musel si si dlho zvykať na menšie auto s oveľa nižším dojazdom, alebo ťa zatiaľ menej miesta a potreba nabíjania neobmedzuje?

Nemôžem úplne porovnávať Superb s C4, ide o dve extrémne odlišné kategórie áut. Superb je určite luxusnejšie, mohutnejšie a lepšie vybavené auto, na druhej strane elektrická C4 je na pomery elektromobilov koncernu Stellantis väčšie auto. Dizajn je subjektívna vec, no ten mne vyhovuje a podľa mňa je najvydarenejší z celého koncernu. Čo sa týka miesta, v zásade väčšinou jazdíme v aute dvaja až traja, takže čo sa týka pohodlia a miesta, je to absolútne prijateľné.

V čom ale pociťujem menší diskomfort, je veľkosť kufra. Ten bol v Superbe ohromný a tu mi to trocha chýba. Všeobecne čo sa týka používania, zatiaľ som veľmi spokojný. Určite má tento prechod aj nejaké negatíva, no pozitíva ich ďaleko prevyšujú.

V zásade som zistil, že tak veľké auto, ako bol Superb, ani nepotrebujem. Pre mnoho ľudí na Slovensku je ale auto aj akýmsi statusom či prezentáciou. Človek s veľkým SUV, v ktorom sa väčšinu času aj tak vozí sám, chce dať okoliu najavo, že na to má a mať v spoločnosti istý status. Ja tento „mindset“ nerozporujem, no z predvádzania sa pred ostatnými a okolím ako takým som už vyrástol, čiže kúpa auta sa stáva pre mňa viac pragmatickým, ako emotívnym rozhodnutím.

Čo bolo pre teba najhoršie počas prvých dní ako si vymenil spaľovák za elektromobil?

Tým, že som aj testoval elektrické autá predtým, vedel som, do čoho idem a už som bol viac-menej nastavený na používanie elektromobilu. Vedel som teda, že elektromobil musím nabíjať vždy, keď je možnosť a niekde stojí, napríklad keď idem na nákup.

Keď si človek vie tieto veci utriediť a nastaviť, používanie elektromobilu je razom veľmi jednoduché, dokonca jednoduchšie ako používanie spaľováku. Tým, že nebývam v rodinnom dome, som odkázaný na nabíjanie na verejných nabíjačkách, či už je to AC alebo DC nabíjanie.

Zobraziť celú galériu (3)

FonTech

Mojou výhodou je ale aj to, že pri kancelárii mám nabíjačku asi 300 metrov, takže ráno prídem do práce, dám si auto nabíjať na 2-3 hodiny a za ten čas sa doplna nabije. Keď si aj čítam komentáre pod našimi článkami, toto je asi jeden z najväčších dôvodov, prečo ľudia stále neveria elektrickému pohonu.

Ľudia na Slovensku nie sú dostatočne edukovaní, vôbec nevedia vyhodnotiť, ako správne používať elektromobil a myslia si, že s tým musia jazdiť ako so spaľovákom, kde natankujem vtedy, keď mi začne svietiť rezerva. Pri elektromobile je to presný opak a nabíjaš vtedy, keď môžeš, respektíve keď to auto nepoužívaš.

Ak niekto navyše býva v rodinnom dome, používanie elektromobilu je absolútne bezproblémové, nakoľko si auto môže nabíjať doma, či už cez wallbox alebo skrz 230 V sieť, ktorá taktiež dokáže cez noc dobiť desiatky kilometrov dojazdu. Ak niekto býva v dome, pre takéhoto človeka je už elektromobil určite lepší ako spaľovák. Ak niekto býva v bytovke, treba nad nabíjaním viac rozmýšľať.

V tvojom prípade je teda nabíjanie nastavené najhorším možným spôsobom. 

Áno, dá sa povedať, že ja používam elektromobil tým najnevhodnejším spôsobom, teda nabíjam len na verejných nabíjačkách, ktoré majú vyššie ceny než napríklad domáce nabíjanie a „šetrnejšie“ AC nabíjanie ostáva využité asi v 5-10 % prípadoch.

Keď som si to ale prerátal na najdôležitejšiu časť celého prechodu, a teda ušetrené náklady, moje mesačné náklady sú napriek tomu podstatne nižšie ako pri spaľováku a teraz jazdím priemerne za zhruba  90 € mesačne. Za rovnaké kilometre som pri naftovom Superbe nechal na pohonných hmotách mesačne vyše 300 €, a to boli ceny na úrovni niekde okolo 1,60 € až 1,70 € za liter.

Zobraziť celú galériu (3)

FonTech

Ročne najazdíš cez 50 000 km. Pociťuješ, že ťa nejak elektromobil obmedzuje alebo tvoje cesty vyzerajú rovnako ako so spaľovákom?

V tomto smere je niekoľko rovín, podľa ktorých vieme určiť, pre koho je elektrické auto vhodné. Nejaký obchoďák, ktorý denne robí 600 až 700 km a musí byť za deň na viacerých miestach presne na čas, pre takéhoto človeka elektromobil určite nie je vhodný.

Dlhšiu cestu elektromobilom si určite treba naplánovať. Napríklad, ak idem z Bratislavy na východ Slovenska, viem, že pri rýchlosti 120 km/h prejdem zhruba 220 km na jedno nabitie. Musím teda počítať s tromi zastávkami po zhruba 15 až 20 minút, aby som elektromobil nabil.

Pre môj spôsob cestovania a hlavne pracovania je to však v poriadku, no ak by mal takto zmýšľať človek, ktorý musí byť niekde na čas a čas strávený na nabíjačke nevie efektívne využiť, pre neho to už vhodné nie je. Ak ale niekto dochádza pár desiatok kilometrov denne do práce, pre neho je elektromobil ideálny aj vtedy, ak nemá možnosť nabíjať v práci. Už aj tie najlacnejšie elektromobily na našom trhu poskytujú dojazd na jedno nabitie cez 100 km, čo v drvivej väčšine prípadov bežnému človeku úplne stačí.

Určite musí existovať jeden zásadný rozdiel, ktorý ťa možno síce nemrzí, no sem-tam urobí „vrásky“ na čele. 

Najzásadnejší rozdiel oproti používaniu spaľováku je teda aj v mojom prípade plánovanie pri dlhších cestách. V prípade elektromobilu je ale kľúčová aj cestovná rýchlosť. S elektromobilom s malou batériou, žiaľ, nemôžem nastaviť tempomat na 130-140 km/h a neriešiť až tak spotrebu ako na Superbe. To mi ale v zásade nevadí, pretože ak idem na e-C4 rýchlosťou 120 km/h, vo finále mi cesta bude trvať možno o 10 minút dlhšie, ak nerátam zastávky na nabíjanie a takéto predĺženie času cesty viem akceptovať.

Vieš povedať, koľko ušetríš na palive, poistení či servisných nákladoch po tom, čo si presedlal na elektromobil?

Žiaľ, poistenie elektromobilov na Slovensku nie je nijak zvýhodnené a je teda rovnaké ako pri spaľováku. Pri Citroëne platím menej, nakoľko má auto nižší výkon než Superb a tiež nižšiu trhovú hodnotu. To je však jediné, ako som na poistení ušetril.

Čo sa týka servisných nákladov, platí, že aj s elektromobilom treba absolvovať pravidelné prehliadky, ktoré sú ale výrazne lacnejšie. Jedna výmena oleja v Superbe ma po 30 000 km stála zhruba 190 €. S elektromobilom tiež chodím do servisu každých 12 mesiacov alebo po 25 000 km, no väčšinou sa iba kontroluje chladiaca kvapalina v batérii, brzdy a podobne, čo ma zatiaľ počas prvej prehliadky stálo 90 €, takže ušetrené servisné náklady sú určite na mieste. Dokonca aj brzdy sa opotrebúvajú menej, ak človek rozumne a správne využíva rekuperáciu.

Nehovoriac o tom, že napríklad v spaľováku s automatickou prevodovkou treba meniť olej aj v prevodovke. V prípade Superba bol interval každých 60 000 km a pravidelná výmena stála 450 €. Servisné náklady elektromobilu sú teda určite minimálne polovičné, dokonca v niekedy až štvrtinové.

Prečo si si vybral práve elektrický Citroën e-C4?

Mne elektrická C4 vyhovuje vzhľadom na môj životný štýl, respektíve to, ako ďaleko bežne dochádzam do práce. Ak by som ale cestoval každý týždeň z Bratislavy do Košíc, už by mi asi Citroën e-C4 nevyhovoval.

Malobaterkáč viem relatívne rýchlo nabiť aj na AC nabíjačkách a v prípade potreby by som ho dokonca mohol nabíjať aj z 230 V siete, čo by už pri elektromobile s väčšou batériou predstavovalo stratu času, nakoľko jej nabitie by trvalo rádovo niekoľko desiatok hodín. Za 10 hodín (napríklad cez noc) nabíjania cez 230 V nabíjačku viem v mojom Citroëne dobiť 80 až 100 km dojazdu. Kľúčová pre mňa bola aj cena, podarila sa mi veľmi dobrá kúpa, kedy tento elektromobil stál nový menej ako 30 000 € s daňou, čo je absolútna fantázia.

Zobraziť celú galériu (3)

FonTech

V čom vidíš najväčšie nedostatky elektromobilty na Slovensku?

Najviac ma štve to, ako sa Slovensko stavia k elektromobilite a že elektromobil prakticky nemá žiadne výhody oproti spaľováku. Jedinou výhodou je možno registračný poplatok za nové auto, ktorý je pri elektromobile 33 € a je fixný, kdežto pri spaľovákoch sa odvíja od výkonu.

Je smutné, že v roku 2022 na Slovensku nemajú takmer žiadne výhody ani zelené EČV. Už len keď idem na diaľnicu do Česka, po registrácii ju mám s elektromobilom zadarmo. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by možno už aj chceli elektromobil, no chýba im také to nakopnutie, napríklad v podobe dotácií, ktoré tú stále nemáme a tie posledné skončili veľkým fiaskom.

Elektromobilita na Slovensku síce rastie, no nie je to vďaka štátu, je to vďaka ľuďom, ktorí sú definitívne presvedčení kúpiť si elektrické auto a tiež vďaka súkromným spoločnostiam, ktoré budujú nabíjaciu infraštruktúru. Keď súkromný sektor predbehne štát, nikdy to neveští nič dobré. Problémom elektromobility na Slovensku je aj alibistické presadzovanie vodíkovej technológie, kde ako krajina ideme úplne proti zvyšku Európy. To nám môže priniesť a dokonca už aj prináša nemalé problémy a najviac tým trpí podpora elektromobility.

Aký je tvoj komplexný názor na jednostranné presadzovanie vodíka a nekoncepčnosť pri elektromobilite? 

Zle, zle a ešte raz zle. Nie sme ekonomická veľmoc Európy, musíme sa prispôsobovať. Sme malá krajina v strede Európy a ak nám ujde tento vlak, dobehnúť ho bude stáť už tak politikmi skúšaný štátny rozpočet nesmiernu bolesť. Nie je normálne, aby sme pri tom množstve dotácií z EÚ, plánov, projektov a jasnej vízii najväčších automobiliek sveta nemali v roku 2022 na stole jasný plán dotácií. A ak ho aj niekto rieši, musí to mať určite napísané niekde na žltom papieriku a odložené v šuflíku ako agendu na koniec volebného obdobia. Som z toho sklamaný.

Nemci, Francúzi a iné veľmoci vodík až tak veľmi „netlačia“. Prečo?  

Vedia, že bez automobiliek, ktoré sa až tak do vodíkovej technológie nehrnú, stratia financie a vydajú sa chybným smerom. Rovnako, ako sa automobilky prispôsobujú politikom pri nových zákonoch a znižovaní emisií, sa musia rozumní politici pozerať triezvo na to, čo má najväčší potenciál pre blaho obyvateľov krajiny a štátnu pokladnicu. A veru neviem ako ty, ale ja to pri vodíku zatiaľ nevidím.

Čo je potom riešením? 

Ak chceme na Slovensku rýchlo presadiť elektromobilitu, určite potrebujeme dotácie. Inak tá krivka nárastu počtu elektromobilov bude pozvoľná a širšia adaptácia elektromobilov môže u nás trvať aj 10-15 rokov. Akonáhle ale človek zistí, že napríklad Škoda Kodiaq a Škoda Enyaq s podobným výkonom a dojazdom stoja zhruba rovnako, elektromobil je možno len o pár stoviek eur drahší, veľmi rýchlo si dokážu vypočítať, že návratnosť bude blesková.

K rozvoju elektromobility určite prispeje aj nástup mladých vodičov, ktorí viac inklinujú k Tesle a moderným technológiám. Autá budúcnosti totiž nebudú o tom, koľko majú koní či čas zrýchlenia, ale budú o tom, aké inteligentné funkcie prinesú a to zajíma práve mladých vodičov. Éra emotívnych áut padá na minimum a hŕstka vodičov, ktorí na takéto auto nedajú dopustiť, budú hľadať svojho favorita čoraz ťažšie.

Zobraziť celú galériu (3)

FonTech

Ako vnímaš odpor Slovákov voči elektromobilite? Prečo väčšina Slovákov odsudzuje elektromobily? 

Ja si myslím, že to je trend, ktorý sledujeme pri každej novej technológii, nie len pri elektromobiloch, a teda, že ľudia si neradi zvykajú na niečo nové. Musia vyjsť zo svojej komfortnej zóny. To isté sme mohli sledovať pri prechode z bežných mobilov na smartfóny. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorým dotykový telefón nevyhovuje, nerozumejú technológii, a tak radšej používajú klasický tlačidlový mobil.

Rovnaký vzorec platí aj pre elektromobilitu. Platí zároveň aj to, že ten, kto elektromobil skúsil na vlastnej koži, sa nechce vrátiť k spaľováku. Toto nie je len mýtus či výmysel, skutočne to tak funguje. Veľa ľudí, ktorí teda nadávajú na elektromobily, v živote v žiadnom elektromobile nesedeli alebo ho nepoužívali a o elektromobilite sa dozvedajú len z neobjektívnych článkov alebo tendenčných reportáží.

Koncipuješ stratégiu FonTech.sk a projektu Elektromobilita objektívnym smerom? 

FonTech.sk sa bude vždy o elektromobilite písať objektívne a okrem svetlej stránky ukáže aj tú odvrátenú a poukazujeme aj na nevýhody elektrických áut. My ako portál, ani ja osobne, nikoho do elektromobility nenútim, ale som zástancom toho, že by si to mal každý vyskúšať a sám zistiť, či to jeho životnému štýlu vyhovuje.

Nikdy sa nestane, že elektromobil bude vyhovovať 100 % populácii, no to sa nestalo a nestane nikde, v žiadnej oblasti technológií. Jedno je však isté, ľudia sa budú musieť adaptovať, pretože tá technológia tu je, bude a bude sa len rozširovať, až napokon spaľováky úplne zaniknú. Toto jednoducho treba akceptovať.

Keď sme vo vydavateľstve projekt Elektromobilita (aktuálne ho číta vyše 350 000 unikátnych čitateľov mesačne a je najväčší svojho druhu v SR) koncipovali, povedal som si, že chcem z toho miesto, kde si ľudia prečítajú objektívne spravodajstvo o elektromobilite. Nechcem tu mať žiadny fanúšikovský portál. Vlastním elektromobil, mám ho veľmi rád a aj tento smer, no bezhlavo ho propagovať nebudeme. Ku všetkému sa staviame pragmaticky.

Vrátiš sa ešte niekedy k spaľováku alebo bude tvojou ďalšou voľbou pri kúpe nového auta elektromobil?

Aj moje ďalšie auto bude jednoznačne elektromobil. Keď som si kupoval posledný spaľovák, ktorým bol Superb, hovoril som si, že pre mňa ešte elektromobil zrejme nie je vhodný. Že ešte vydržím nejaké 3-4 roky so spaľovákom a potom uvidím, či už siahnem po elektromobile.

Nakoniec mi Superb vydržal rok a vymenil som ho za elektromobil. Pre mňa dnes už prakticky neexistuje žiaden dôvod, prečo by som sa mal dobrovoľne vrátiť k spaľováku.

Zobraziť celú galériu (3)

Ak by si si mal vybrať elektrické auto dnes, aké by to bolo a prečo?

Určite by to bolo auto s väčšou, minimálne 70 kWh batériou, ktoré by lepšie pokrylo aj moje dlhšie trasy a cestovanie bolo ešte pohodlnejšie. Ak by som si auto vyberal dnes, asi by to bola Tesla Model Y vo verzii Long Range. Práve takýto elektromobil s väčšou batériou by eliminoval prakticky jedinú nevýhodu C4, ktorou je nižší diaľničný dojazd.

Čo bude podľa zlomovým momentom, kedy aj konzervatívni motoristi začnú siahať po elektrických vozidlách?

Na okamžitý masívny rozvoj elektromobility určite musia prísť podporné mechanizmy zo strany vlády či Európskej únie, platí to, čo som hovoril vyššie. Zároveň ale netreba zabúdať na budovanie nabíjacej infraštruktúry.

Ak by vláda teraz poskytla obrovské dotácie, razom by pribudlo na cestách napríklad 20 až 30-tisíc elektromobilov, čo by mohlo spôsobiť jemné problémy s hľadaním voľnej nabíjačky. Aktuálne je ale vzhľadom na počet elektromobilov naša infraštruktúra nabíjacích staníc naddimenzovaná a v ideálnom prípade by to takto malo byť stále, aj po náraste počtu elektromobilov.

Ideálny scenár je potom aký? 

Peknou ukážkou toho, ako vyzerá transformácia krajiny na elektromobilitu je Nórsko. Do 5 rokov najneskôr tam už samotné automobilky nebudú chcieť predávať spaľováky, nebude im to dávať význam. Tam je každých 20-30 kilometrov na diaľnici obrovský nabíjací HUB a určite sa nestane, že človek nebude mať, kde nabiť svoj elektromobil.

S budovaním dobrej a hlavne logickej nabíjacej infraštruktúry sa v bežných situáciách nestane, že bude nabíjačka plne obsadená. Možno tak v kritických situáciách, napríklad počas dovolenkovej sezóny. Podobné scenáre sa ale dejú aj na benzínkach, kde ľudia čakajú v kolóne na tankovanie. Nie je to však nič bežné, čo by sa dialo na dennom poriadku.