V tomto texte boli použité materiály TASR.

Online podvody sa v posledných rokoch premenili na jednu z najdynamickejšie rastúcich foriem digitálnej kriminality. Ako na pondelňajšej konferencii Ako spoločne adresovať problém online podvodov na finančnom trhu? v Národnej banke Slovenska upozornili odborníci, nejde len o izolované incidenty, ale o sofistikovaný ekosystém, v ktorom dominujú organizované skupiny operujúce naprieč kontinentmi. Téma, ktorá ešte pred pár rokmi stála na okraji verejného záujmu, sa dnes stáva kľúčovým bodom diskusie o bezpečnosti digitálnej ekonomiky.

Organizovaný zločin v online svete naberá na sile

Národný člen zastupujúci Slovenskú republiku v Eurojuste, Branislav Boháčik, pred médiami zdôraznil, že organizované skupiny stoja za väčšinou digitálnych podvodov, pričom jednotlivcov často využívajú len ako vykonávateľov. Podvodné operácie sú zároveň čoraz profesionálnejšie a technologicky vyspelejšie. „Využívajú sa sociálne siete, komunikačné kanály, ktoré sú jednoducho ľahko dostupné, ktoré používa celá populácia. Čiže z tohto pohľadu je naozaj problém očakávať, že by počet a rozsah týchto podvodov klesal,“ uviedol Boháčik.

Finančné útoky sa pritom nezastavujú na hraniciach Európskej únie. Hoci značná časť podvodov prebieha v rámci jej teritória, peniaze často smerujú do krajín mimo nej, kde slovenské a európske orgány len ťažko uplatňujú právomoc. To podvodníkom poskytuje výraznú výhodu a súčasne predlžuje samotné vyšetrovanie.

Zložité vyšetrovanie a nejednotná legislatíva

Ako Boháčik vysvetľuje, jedným z najväčších problémov je práve rozsah jurisdikcií. Digitálne útoky totiž prebiehajú v prostredí, kde sa prelínajú právne poriadky rôznych štátov, a to neraz aj na viacerých kontinentoch. „Musia spolupracovať policajné orgány daných štátov, justičné orgány. Často nemáte rovnakú právnu úpravu, to znamená, je potrebné si vysvetliť, kde sa nachádzame,“ doplnil Boháčik. Práve preto podľa neho nie je výnimkou, že páchatelia pôsobia roky bez odhalenia a svoje taktiky medzitým ďalej zdokonaľujú.

Prevenciu vidí najmä v užšej spolupráci medzi súkromným sektorom a štátom, ale aj v dôraznej osvete smerom k verejnosti. Kým banky, technologické firmy či telekomunikační operátori dokážu odhaliť vzorce správania alebo rýchlo zastaviť podozrivú transakciu, štátne inštitúcie môžu vytvárať legislatívny rámec a podmienky pre efektívnejšiu spoluprácu.

Rast kriminality aj mimo finančného trhu

O čoraz širšom spektre digitálnej kriminality hovorila aj predsedníčka Súdnej rady SR, Marcela Kosová. Podľa nej sa v posledných rokoch výrazne zlepšilo vzdelávanie sudcov v tejto oblasti, no problémy sú stále rozsiahle a rôznorodé. Online kriminalita neustále rastie a netýka sa len finančných podvodov, ale aj kyberšikany či zneužívania zraniteľných skupín. „Určite viacej máme takých ako keby útokov na zraniteľnejšie osoby, to znamená na deti v rámci online priestoru a staršie osoby,“ uviedla.

Hoci podvody na finančnom trhu nepatria medzi najčastejšie prípady, ktoré končia pred súdom, ich spoločenský dosah je výrazný. Pre mnohých ľudí môžu znamenať stratu životných úspor alebo dlhodobú psychickú traumu. Odborníci sa preto zhodujú, že kľúčom nie je len represia, ale aj prevencia, systematická edukácia a budovanie dôvery medzi občanmi a inštitúciami, ktoré ich majú chrániť.