Japonsko a ich národná vesmírna agentúra JAXA oznámili dôležitý pokrok v oblasti vývoja vesmírnych pohonov, vo vesmíre totiž úspešne otestovali raketový rotačný detonačný motor. Tento míľnik dosiahli ako prvá krajina na svete a jedná sa o revolučnú technológiu pre výskum vzdialených zákutí našej slnečnej sústavy, informuje Futurism.

Spotrebuje oveľa menej paliva

Japonsko síce nie je jediné na svete, ktoré tento typ pohonu vyvíja. Ako prvé ho však otestovalo vo vesmíre a to bez toho, aby došlo k jeho zlyhaniu či poškodeniu.

JAXA vyslala túto raketu do vesmíru 27. júla na obežnú dráhu vo výške 235 km, kde mala nový pohon otestovať. To prebehlo bez problémov a teraz má v rukách veľkú výhodu.

JAXA

Po odpojení prvého stupňa započal experiment a rotačný motor naštartoval na šesť sekúnd, pričom druhý, detonačný motor trikrát na dve sekundy spaľoval palivo a činidlo pomocou detonačných vĺn. Výhodou systému je, okrem nižšej spotreby paliva, aj vyšší ťah vzhľadom na veľkosť motora.

Sondy budú efektívnejšie

Otestovaný motor dosiahol ťah 500 N, čo je v porovnaní s klasickými raketovými motormi veľmi málo. V porovnaní s motorom Merlin 1D, ktorý používa SpaceX na raketách Falcon 9, je to len asi tisícina ťahu.

Po úspešnom teste však JAXA vie, že môže vyvinúť oveľa väčší a nesmierne pomôžu budúcim sondám. Zásadne totiž narastie ich kapacita – doletia oveľa ďalej, alebo unesú väčší náklad.

Raketový motor Merlin 1D. Zdroj: SpaceX

„Technológiu sa pokúsime implementovať do praktického využitia v najbližších piatich rokoch,“ vyjadril sa pre Japan Times profesor Jiro Kasahara, ktorý sa na vývoji podieľal.

Čína má v rukách čosi lepšie

Ešte zaujímavejšia je technológia iónového pohonu. Tú má využiť napríklad aj budúca vesmírna stanica na obežnej dráhe Mesiaca, známa ako Lunar Gateway.

V spolupráci s NASA ho vyvíja Maxar Technologies a Busek Co., pričom výkon tohto modulu dosiahne 6 kW.

Vlastný iónový pohon však vyvíja aj Čína a snaží sa túto technológiu pohnať do absolútneho extrému. Má drasticky skrátiť cestu na Mars a uvažujú nad výkonom až 500 MW. Pre porovnanie, modul vyvíjaný NASA dosiahne vo finálnej verzii „len“ 50 kW.

NASA

Rotačný explozívny motor má však aj napriek týmto technológiám vlastné špecifické využitie a výskumné sondy ho s radosťou privítajú. Vedcom umožní vložiť do sondy väčšie množstvo experimentov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky