Prvá supermasívna čierna diera, ktorej snímku dokázalo ľudstvo vyhotoviť, práve sprístupnila ešte väčšie množstvo poznatkov, než ktokoľvek predpokladal, píše LiveScience. Astronómom sa totiž podarilo pozorovať uvoľnenie ohromného množstva energie, ktoré ničivo ovplyvňuje široké okolie tejto čiernej diery nesúcej označenie M87* – podľa galaxie M87, v ktorej sa nachádza.

Strácajú energiu

Vedcom takmer 50 rokov miatla otázka, ako dokážu čierne diery strácať svoju energiu do okolia. Už dlhšie je známe, že čierne diera postupne strácajú svoju hmotnosť prostredníctvom takzvanej Hawkingovej gravitácie, avšak podľa nového objavu existuje aj ďalší, oveľa ničivejší spôsob – vystreľujú do okolia masívne prúdy hmoty a aj keď sa ich už v minulosti podarilo identifikovať, ich detailný proces vedci zmapovali až dnes.

Podarilo sa im totiž identifikovať samotný vznik týchto prúdov, ktoré čierne diery vystreľujú zo svojich pólov. Samotní autori štúdie opísali tieto prúdy ako obrie svetelné meče dosahujúce dĺžku približne 10-krát väčšiu, než je veľkosť celej Mliečnej dráhy.

SHAO/MPIfR/NRAO/AUI/NSF

Počas intenzívneho a zdĺhavého pozorovania prišli experti na to, že je rotácia tejto čiernej diery spomaľovaná odporom magnetických polí vznikajúcich v ohromne horúcom akrečnom disku hmoty, ktorý okolo čiernej diery rotuje. Práve takéto spomaľovanie má zapríčiňovať uvoľňovanie nadbytočnej energie, ktorá čiernu dieru opúšťa práve v podobe ohromujúcich prúdov horúcej hmoty.

Teória sa nemýlila

Práve takýto proces v minulosti vedci predpovedali v rôznych modeloch, avšak k ich potvrdeniu sa dostali až teraz. V rámci výskumu pritom zároveň prišli na to, že nie všetky čierne diery môžu takýmto spôsobom strácať svoju hmotu. Záleží totiž práve na magnetických poliach tvorených v akrečnom disku a ich smere. V iných čiernych dierach totiž môžu spôsobiť, že vyvrhnutá hmota spadne naspäť.

Autori novej štúdie však zároveň dodávajú, že zatiaľ nie je možné vylúčiť aj iný hnací mechanizmus, ktorý by spomínané prúdy hmoty urýchľoval do okolitého vesmíru. Záhada tak ostáva, svojim spôsobom, nevyriešená – autori sú si takmer istí, že môže za tieto prúdy práve spomínaný mechanizmus v podobe magnetických polí, čo ale zatiaľ nevedia nijak dokázať.