Casey Reed/NASA, Miroslav D. Filipović et al./ arXiv

Pred viac ako 1000 rokmi relatívne blízkej hviezde došlo “palivo”, následkom čoho nastala oslnivá explózia supernovy, ktorú bolo možné pozorovať aj zo Zeme.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Ako to vieme? Celá udalosť je zaznamenaná na vzácnej byzantskej minci z roku 1054. Na tému upozornil portál LiveScience.

Známa supernova bola pozorovaná pred viac ako 1000 rokmi

Ako ďalej upresňuje portál IFLScience, v tomto prípade išlo o dobre známu supernovu 1054, ktorá viditeľne svietila počas 23 dní a 653 nocí a vybuchla vo vzdialenosti 6 5000 svetelných rokov.

Zaznamenali ju čínski, japonskí a arabskí astronómovia, pričom pravdepodobne bola SN 1054 supernovou typu II – výbuch hviezdy oveľa hmotnejšej ako Slnko.

Pixabay

Na mieste SN 1054 sa dnes nachádza Krabia hmlovina označovaná tiež ako Messier 1. Išlo totiž o prvý objekt, ktorý do svojho katalógu zaznamenal francúzsky astronóm Charles Messier v roku 1774.

NEPREHLIADNI
Toto ešte nevideli, hviezda prežila supernovu a začala žiariť jasnejšie

Hoci táto supernova na nočnej oblohe svietila dlhý čas a písali o nej učenci z rôznych kútov sveta, v byzantských záznamoch o nej nie sú žiadne stopy, respektíve ich je minimum. Inak povedané, zatiaľ čo po celom svete vznikali rôzne záznamy o tejto udalosti, v Európe chýbajú jej akékoľvek vyobrazenia.

Mnoho vedcov si uvedené do dnešných dní nevie vysvetliť. Domnievajú sa však, že vzhľadom na to, že v tomto období bola Byzantská ríša prevažne kresťanská, cirkev ju buď jednoducho ignorovala, alebo sa možno snažila zmariť snahy mnohých učencov.

Supernova vyrazená na zlatej minci

Podľa nového výskumu publikovaného v žurnále European Journal of Science and Theology, môže byť odpoveď na otázku, prečo byzantskí učení neviedli záznamy o tejto supernove, ukrytá na zlatej minci.

ScreenShot/Miroslav D. Filipović et al./ arXiv

V štúdii tím výskumníkov analyzoval štyri zlaté mince vyrazené za vlády Konštantína IX. v rokoch 1042 až 1055. Zatiaľ čo na troch minciach sa nachádzala za hlavou cisára jedna jasná hviezda, tá štvrtá s dvomi hviezdami môže predstavovať tak trochu kacírske zobrazenie supernovy SN 1054.

Ide o šifru?

Podľa výsledkov výskumu totiž môže cisárova hlava predstavovať Slnko, hviezda na východnej strane Venušu, nazývanú v minulosti tiež „ranná hviezda“, zatiaľ čo hviezda na opačnej strane predstavuje SN 1054, ktorá bola takmer mesiac viditeľná na dennej oblohe presne oproti Venuši.

Ak je táto interpretácia správna, potom tento záznam naznačuje, že byzantskí učenci zrejme mali zakázané študovať, alebo písať o hviezdach a supernove z rôznych náboženských zákazov a obmedzení. Vo svojej podstate mohla mať cirkev „filozofický predsudok voči akýmkoľvek pozorovaným zmenám na dokonalej a večnej nočnej oblohe“, nazdávajú sa vedci.

„Možno jedným zo spôsobov, ako by šikovný astronóm mohol túto udalosť zaznamenať, bolo použitie šifry v podobe špeciálnej edície mincí, ktoré boli vyrazené po udalosti v roku 1054“, nazdávajú sa vedci.

ScreenShot/Miroslav D. Filipović et al./ arXiv

Výskumníci tiež prezreli rôzne múzejné zbierky a preštudovali ďalších 36 podobných mincí, pričom zistili, že veľkosť západnej hviezdy nebola nikde rovnaká. Vlastne mala zmenšujúci sa charakter, čo podľa nich zobrazuje postupné stmievanie a vytrácanie sa z oblohy.

Porovnanie veľkosti supernov na zlatých minciach. ScreenShot/Miroslav D. Filipović et al./ arXiv

Druhou možnosťou je, že hviezdy predstavujú boj východnej pravoslávnej a západnej katolíckej cirkvi, ktoré sa od seba oddelili počas udalosti známej ako Veľká schizma. Tá sa rovnako odohrala v roku 1054.

Prípadne ide o niečo úplne iné a výskyt dvoch hviezd na týchto minciach v čase, keď bola zo Zeme viditeľná supernova SN 1054 je iba náhoda.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP