Astronómovia len málokedy zažijú moment, kedy sa objekt vesmírneho záujmu doslova vyparí pred očami, no presne to sa stalo v prípade známej exoplanéty označenej ako TOI-2535b, upozorňuje ScienceAlert.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Jav, ktorý doteraz astronómovia v takejto forme nepozorovali, prináša fascinujúci pohľad na dynamiku vzdialených hviezdnych systémov a komplikované gravitačné mechanizmy riadiace obežné dráhy planét.

Celý prípad je podrobne opísaný v novej vedeckej štúdii publikovanej v prestížnom magazíne The Astrophysical Journal Letters, pričom ponúka hlbší vhľad do technológií detekcie exoplanét a správania takzvaných horúcich Jupiterov.

Hmotnosťou sa vyrovná Jupiteru

Centrálna hviezda tohto systému, nazývaná TOI-2535, je 9,7 miliardy rokov starý K trpaslík, ktorý je o niečo menší ako naše Slnko a nachádza sa vo vzdialenosti približne 1 100 svetelných rokov od Zeme. Táto hviezda hostí masívnu exoplanétu TOI-2535b, čo je plynný obor typu „horúci Jupiter“.

Článok pokračuje pod videom ↓

Hoci má hmotnosť porovnateľnú s naším chladným Jupiterom, nachádza sa tak blízko svojej materskej hviezdy, že kompletnú obletovú dráhu dokončí za niečo vyše osem dní. To znamená, že obieha približne desaťkrát rýchlejšie ako Merkúr, teda najvnútornejšia planéta našej Slnečnej sústavy.

Kľúč k záhade jej zmiznutia však nespočíva v samotnej planéte TOI-2535b, ale v jej doteraz nepozorovanom spoločníkovi. Na základe analýzy pohybu a gravitačných anomálií astronómovia usudzujú, že v systéme sa nachádza minimálne jedna skrytá sesterská planéta, pravdepodobne veľkosti Saturnu.

Vzájomný gravitačný tanec medzi týmito dvoma telesami ich donútil vstúpiť do nezvyčajne naklonených a kolísajúcich orbitálnych dráh. Každý takýto cyklus kolísania trvá približne 30 až 50 rokov a priamo ovplyvňuje spôsob, akým telesá prechádzajú pred diskom materskej hviezdy z pohľadu pozemských pozorovateľov.

Stále existuje

Zatiaľ čo v našej Slnečnej sústave obiehajú takmer všetky planéty v jednej rovine s minimálnymi vzájomnými odchýlkami okolo jedného stupňa, planéty v systéme TOI-2535 vykazujú vzájomný sklon minimálne 5 stupňov.

Jupiter
K. Batygin

Práve tento geometrický posun spôsobil, že TOI-2535b postupne menila svoju pozíciu počas prechodov. Prvé dáta o planéte priniesol v roku 2019 vesmírny teleskop TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite) patriaci americkej agentúre NASA. Metóda tranzitov, ktorú TESS využíva, sa spolieha na detekciu drobných poklesov jasnosti hviezdy v momentoch, keď exoplanéta prechádza popred jej svetelný kotúč.

Počas siedmich rokov pozorovaní, ktoré kombinovali dáta z viacerých pozemných a vesmírnych observatórií, vedci sledovali, ako sa tranzity TOI-2535b posúvajú od stredovej línie hviezdy smerom k jej okraju.

Planéta najskôr prechádzala len okrajovo po hviezdnom disku a v priebehu marca 2026 úplne zmizla z priameho zorného poľa tranzitnej detekcie. Nejde teda o fyzické zničenie planéty, ale o dôsledok orbitálnej precesie a zmeny geometrie prechodu.

Jav pripomína mechanizmy, ktoré v našom kozmickom okolí spôsobujú pravidelné zatmenia. Výskumníci pod vedením odborníkov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, vrátane astrofyzika Samuela Yeeho a jeho kolegu Erika Petiguru, vytvorili počítačové modely simulujúce milión rokov vývoja tohto systému, čo predstavuje zhruba 50 miliónov obletov. Výsledky ukázali, že orbitálna rezonancia udržuje celú štruktúru stabilnú a chráni planéty pred vzájomným zničením alebo vymrštením do hlbokého vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP