Najslávnejšej vesmírnej agentúre na svete hrozí poriadna hanba, informuje Futurism na základe vyjadrení bývalej zástupkyne správcu NASA. Jej riziko dosiahne absolútne maximum už o pár dní, kedy sa NASA pokúsi o štart momentálne najväčšej funkčnej rakety na svete.

Pridrahá a čoskoro zbytočná

Raketa SLS, ktorú NASA nazýva „Mega lunárna raketa“, sa chystá na svoj prvý vesmírny let naplánovaný na 29. augusta. Než sa k tomuto kľúčovému míľniku dostala, mala množstvo problémov a dokonca sa musela vracať naspäť z odpaľovacej rampy, keď nezvládla prejsť dôležitými overovacími testami ani na niekoľko pokusov.

Dlhodobým kritikom projektu je aj bývalá zástupkyňa správcu NASA Lori Garverová. Podľa Ars Technica sa snažila projekt zastaviť, keďže je predražený a v mnohých smeroch porušuje aj pravidlá samotnej agentúry, ktoré sa týkajú napríklad umožnenia férovej konkurencie. Pondelkový let sa môže stať finálnym klincom do rakvy.

NASA/Aubrey Gemignani

Garverová momentálne kritizuje predovšetkým rétoriku vesmírnej agentúry, ktorá sa tvári, že je raketa úplne hotová, pripravená, kompletná a bezpečná. Misia Artemis I je však predovšetkým testovacím letom, ktorý môže naraziť na množstvo rôznych problémov. Navyše nie je vylúčené, že sa stroj nedostane ani len na orbitu Zeme. Takáto tragédia by ale, s najväčšou pravdepodobnosťou, znamenala definitívny koniec projektu SLS a drastickú zmenu plánov.

Chýba záložný plán

Harmonogram SLS je v porovnaní s inými raketami extrémne striktný a v prípade zlyhania neexistuje plán B. Ak test nevyjde, NASA nemá v pláne druhý testovací let. Výroba SLS je zdĺhavá, drahá a ďalšie kusy už majú jasne stanovené svoje úlohy. Druhá SLS vynesie na orbitu Mesiaca astronautov, tretia ich umiestni na stanicu Gateway a následne z nej pristanú na povrchu pomocou Starship.

NASA/Aubrey Gemignani

Práve raketa Starship, za ktorou stojí súkromná spoločnosť SpaceX, dýcha SLS na krk. Od svojho prvého orbitálneho letu je síce ďalej, avšak po uvedení do prevádzky neprekoná SLS len svojou enormnou kapacitou, ale tiež cenou a letovou kadenciou, keďže SLS poletí maximálna raz za rok. Na druhej strane Starship má lietať niekoľkokrát týždenne.

Garverová ostro kritizuje nedostatok záložného plánu. Posadiť ľudí na druhú raketu v prípade zlyhania tej prvej je čosi, čo nemá v modernej kozmonautike obdoby. Ako sa situácia vyvinie, sa svet dozvie už čoskoro a stať sa môže prakticky čokoľvek. Vzhľadom na už investované financie v tomto projekte je ale rozhodne výhodnejšie, ak pôjde všetko podľa plánu.