O týždeň odštartuje do vesmíru úplne prvá raketa SLS v rámci programu Artemis a misie Artemis I. V prípade úspechu uvidíme už o pár rokov ďalšie dve dôležité misie tohto programu, v rámci ktorých sa ľuďom podarí pristáť aj na povrchu Mesiaca a započať tak čosi oveľa väčšie.

NASA v tlačovej správe informuje o tom, ako to má vyzerať.

Južný pól

Už dlhšiu dobu je známe, že astronauti lunárneho programu Artemis pristanú v okolí južného pólu Luny, no až teraz sme sa dozvedeli konkrétne možnosti. K pristátiu má dôjsť až v rámci misie Artemis III, keďže Artemis II vezme astronautov len na obežnú dráhu Mesiaca. K pristátiu je potrebná raketa Muskova raketa Starship, ktorá zatiaľ nie je funkčná.

Vhodných kandidátov na pristátie má vesmírna agentúra v rukách 13. Najbližšie k pólu sa z nich nachádza Spájací hrebeň a Predĺženie spájacieho hrebeňa. Možnými voľbami sú aj De Gerlacheove pásy 1 a 2 či Vrch blízko Shackletonu. Každá z týchto oblastí má rozmery približne 15 x 15 km a obsahujú hneď niekoľko potenciálnych pristávacích plôch, píše SpaceNews.

Kompletný zoznam zverejnila NASA v tlačovej správe a medzi tieto miesta patrí aj Amundsenov pás, plošina Leibnitz Beta či Haworth. Konkrétna voľba sa má odvíjať od podmienok misie, ako napríklad svetelné podmienky týchto lokácií v dobe pristátia. Nie všetky môžu byť vždy dostupné a veľký výber preto zaručuje flexibilitu misií.

Ešte si počkáme

Artemis III je momentálne naplánovaná najskôr na koniec roku 2025, keďže ešte vždy chýba drvivá väčšina techniky. Raketa SLS síce vynesie astronautov k Mesiacu, avšak na jeho orbite sa musí nachádzať vesmírna stanica Gateway. Ďalej sú potrebné už spomínané rakety Starship, ktoré dostanú astronautov od tejto stanice na povrch.

Nakoniec chýbajú aj skafandre, bez ktorých astronauti nemôžu opustiť svoje kozmické lode či pristávacie moduly. Na ich vývoji pracovala doteraz samotná NASA, avšak kvôli problémom si to rozmyslela a kontrakt zverila do rúk súkromných spoločností Axiom Space a Collins Aerospace. Práve Collins Aerospace má spolupracovať s firmou ILC Dover, ktorá vyvinula skafandre aj pre lunárny program Apollo v 60-tych rokoch.

SpaceX

Ku konkrétnej voľbe má dôjsť približne 18 mesiacov pred štartom misie Artemis III a ovplyvnia ju aj špecifické vlastnosti pristávacieho systému. Zatiaľ totiž nie je úplne jasné, čo presne lunárna verzia rakety Starship dokáže a ako bude jej finálna verzia vyzerať.

Tá mala pôvodne letieť po prvý raz do vesmíru ešte počas minulého leta, avšak naďalej prebiehajú testy a SpaceX tento míľnik nedosiahol. O nepripravenosti Starship svedčí aj zmenšenie satelitov Starlink V2, ktoré mala pôvodne vynášať do kozmu práve ona. Miesto toho ich začnú vynášať rakety Falcon 9.