Aktualizované 25.11. 2025:

V novembri bola publikovaná nová odborná štúdia v časopise Ore Geology Reviews, ktorá prináša oveľa presnejší obraz o rozložení tória v obrovskom komplexe Bayan Obo v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Výskumníci analyzovali vzorky hornín z viacerých častí ložiska a zistili, že koncentrácie tória sa v jednotlivých zónach výrazne líšia od približne 1 ppm až po 587 ppm. Tórium sa vyskytuje najmä v mineráloch vzácnych zemín (REE), ktoré sa ťažia spolu s niobom a železom. To potvrdzuje skoršie predpoklady, že ložisko patrí k najbohatším na svete, no doteraz nebolo podrobne zmapované.

Štúdia presne identifikovala geologické vrstvy, ktoré obsahujú najvyššie využiteľné množstvá tória, najmä biotitom alterované rudy v oblasti Main Open Pit. Autori zdôrazňujú, že ak má byť tórium využité pre energetické účely, ťažba sa musí zamerať práve na tieto špecifické zóny. To predstavuje dôvod, prečo Čína v roku 2025 rozšírila geologický prieskum v regióne a zároveň modernizuje ťažobné postupy, aby sa tórium mohlo stať hlavným „vedľajším produktom“ existujúcej ťažby vzácnych zemín.

Hoci štúdia ešte nepotvrdzuje celkový objem tória, podporuje skoršie tvrdenia, že ho môže ísť o státisíce až milión ton. Ide však o hrubý odhad a nie potvrdený ťažitelný objem. Najdôležitejšie je, že prieskum ukazuje reálny potenciál pre budúce zásobovanie taviacich soľných reaktorov (TMSR). Tórium samo osebe nie je priamo štiepne, ale môže sa premieňať na urán-233, ktorý je vhodný pre energetické využitie. Čína tak pokračuje v príprave svojho prvého tóriového reaktora v púšti Gobi, ktorý by mal byť funkčný do roku 2029.

Z vedeckého pohľadu je táto publikácia významným krokom: prvýkrát detailne mapuje priestorové rozloženie tória a tým potvrdzuje, že ložisko Bayan Obo je nielen najväčším zdrojom vzácnych zemín na svete, ale aj potenciálnym základom pre novú jadrovú éru. Zároveň však výskumníci upozorňujú, že komerčná ťažba tória a jeho spracovanie do taviacich soľných reaktorov ešte nie sú technicky ani ekonomicky pripravené. Táto technológia má obrovský potenciál, no stále ju čaká niekoľko rokov vývoja, testovania a regulačných procesov.

Pôvodný článok:

Čínski geológovia prišli so senzačným objavom. V ťažobnom komplexe Bayan Obo v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko by sa mohlo nachádzať obrovské množstvo tória, ktoré by podľa národného prieskumu dokázalo zásobovať domácnosti energiou prakticky navždy. Tento mierne rádioaktívny prvok by mohol byť využitý v špeciálnych jadrových elektrárňach známych ako taviace soľné reaktory (TMSR), ktoré majú potenciál generovať obrovské množstvo energie.

Podľa správy, ktorú získal denník The South China Post, by plné využitie ložiska mohlo priniesť až milión ton tória. Výskum naznačuje, že tórium, ktoré sa v minulosti považovalo za odpad pri ťažbe železnej rudy, zostalo doteraz prakticky nevyužité. Ak by sa však podarilo jeho efektívne spracovanie, mohlo by to znamenať koniec svetovej závislosti od fosílnych palív.

Štúdia dokonca odhaduje, že len päťročná produkcia odpadu z jedného železorudného ložiska vo Vnútornom Mongolsku by mohla pokryť energetické potreby USA na viac ako 1 000 rokov. Tento objav prichádza v čase, keď Čína, Rusko a USA investujú do rozvoja jadrových technológií a snažia sa urobiť z jadrovej energie jeden z hlavných zdrojov energie pre budúcnosť.

Thorium – palivo budúcnosti?

Výskyt tória je približne 500-krát bežnejší v zemskej kôre  než urán-232, ktorý sa v súčasnosti využíva v súčasných jadrových reaktoroch. Vedci už dlho špekulujú, že by mohlo byť riešením rastúceho dopytu po jadrovej energii.

Klasické jadrové elektrárne vyrábajú energiu pomocou procesu štiepenia, pri ktorom sa rádioaktívne prvky rozpadajú na menšie častice a uvoľňujú teplo, ktoré poháňa parné turbíny. Samotné tórium však nie je štiepne, takže ho nemožno použiť priamo na výrobu energie. Je však plodné, čo znamená, že sa môže zmeniť na urán-233 (U-233), ak je bombardované neutrónmi.

V taviacom soľnom reaktore sa tórium zmieša s fluoridom lítia a zahreje na približne 1 400 °C. Potom je bombardované neutrónmi, čím sa začne premena na urán-232, ktorý sa následne štiepi a vytvára reťazovú reakciu. Tento proces umožňuje prakticky neobmedzenú recykláciu paliva.

Reprofoto: YouTube/Reporterfy Media & Travel

Tórium ako globálna šanca?

Hoci je tórium výrazne dostupnejšie než urán a môže generovať až 200-krát viac energie, jeho extrakcia je stále technologickou výzvou. Svetová jadrová asociácia varuje, že hoci má tórium obrovský potenciál, jeho efektívne spracovanie a využitie je stále nákladné.

Napriek tomu mnohí odborníci tvrdia, že táto technológia by mohla úplne zmeniť globálnu energetiku. Ako uviedol jeden z čínskych výskumníkov pre The South China Post:

„Storočia sme bojovali o fosílne palivá, ale zdá sa, že nevyčerpateľný zdroj energie leží priamo pod našimi nohami.“

Vzhľadom na to, že každá krajina má nejaké zásoby tória, mohla by táto technológia ukončiť geopolitické boje o ropu a plyn. Jeden z geológov dokonca načrtol víziu budúcnosti, kde nákladné lode poháňané kontajnerovými reaktormi križujú oceány bez potreby dopĺňania paliva na celé roky.

Smerom k jadrovej revolúcii?

Zatiaľ čo Čína napreduje v tejto oblasti, USA tiež skúmajú rôzne možnosti využitia tóriových palivových cyklov. Ak sa technológia osvedčí a podarí sa ju ekonomicky zefektívniť, svet by mohol čeliť energetickej revolúcii, ktorá by mohla ukončiť závislosť od fosílnych palív.

Budúcnosť jadrovej energetiky je možno bližšie, než sme si doteraz mysleli.

Čítajte viac z kategórie: Novinky