V texte boli použité materiály TASR.

Maďarská verejnosť sa už dlhší čas pozerá na energetiku s rastúcou neistotou. Téma sa pravidelne vracia do politických debát aj každodenných rozhovorov, no až aktuálne dáta ukazujú, ako výrazne ju vnímajú samotní obyvatelia. Výsledky najnovšieho prieskumu naznačujú, že nálada v krajine sa začína lámať a Maďari si čoraz otvorenejšie pripúšťajú riziká, ktoré so sebou prináša jednostranné smerovanie energetickej politiky.

Prekvapivá ochota prispieť k zmene

Reprezentatívny prieskum, ktorý v novembri pripravili Inštitút IDEA a Inštitút pre politiku Energiaklub, ukazuje jasné trendy. Až 78 percent ľudí si uvedomuje, že krajina stojí na ruskom plyne a rope, čo výrazne ovplyvňuje jej energetickú stabilitu. Napriek tomu túto realitu mnoho opýtaných nepovažuje za problém číslo jeden, hoci takmer tretina dospelej populácie hovorí o vážnom riziku. Kľúčové je, že 62 percent Maďarov označuje závislosť od Ruska priamo za nebezpečnú.

Z prieskumu vyplýva aj ochota obyvateľov prispieť k zmene, hoci skôr opatrná. Necelá polovica z nich by prijala mierne vyššie účty za energie, ak by to pomohlo znížiť závislosť od ruských dodávok. Pre väčšinu však prichádza do úvahy len symbolické zvýšenie cien, čo naznačuje, že priestor na zásadnejšie kroky vlády zostáva obmedzený.

Dáta zároveň pripomínajú, aká hlboká je aktuálna energetická prepojenosť. V roku 2023 pochádzalo približne 70 percent dovážanej ropy a 62 percent plynu priamo z Ruska.