Boj s epidémiou a liečením pacientov s koronavírusom je vo svete momentálnou témou číslo jeden. Ťažké prípady nakazenia majú často určitý bod zlomu, kedy sa u pacienta začnú objavovať príznaky, ktoré naznačujú, že mu hrozí smrť, informuje Bloomberg.

Kvantová revolúcia je tu. Prelomový experiment ukázal, ako bude vyzerať budúcnosť

Doteraz si ju nikto nevšimol. Vedci rekordne blízko Zeme objavili gigantickú čiernu dieru

Hrajú sa s ohňom. Ľudia chcú „zachrániť” klímu niečím, čo sa už nedá zvrátiť

Varovným signálom je rozšírenie vírusu do pľúc

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nedávno vyslala do Číny 25 expertov z celého sveta, aby po dobu 9 dní sledovali správanie, šírenie a vývoj ochorenia pri nákaze koronavírusom. Odborníci svoju prácu zverejnili v 40 stranovom hlásení, z ktorého vyplýva niekoľko kľúčových informácií a zistení. Tým sme sa včera venovali v samostatnom článku, a dnes sa pozrieme na jednu konkrétnu časť.

Vážnejšie prípady nákazy sa totiž často dostávajú do určitého bodu, kedy sa začnú objavovať príznaky, ktoré môžu byť smrteľné. Nebezpečenstvo totiž začína už vtedy, keď sa vírus dostane do pľúc. Podľa štúdie WHO sa totiž u jedného zo siedmich pacientov rozvinú ťažkosti s dýchaním a ďalšie závažné komplikácie, ktoré sa u 6 % z nakazených stávajú kritickými. Pacienti väčšinou zomierajú na zlyhanie dýchania či iných životne dôležitých funkcií, a niekedy sa u nich objaví aj septický šok.

Len malá časť prejde do kritického stavu

K vzostupu od miernej alebo stredne ťažkej na vážnejšiu úroveň ochorenia môže podľa vedúceho experta misie WHO, Bruca Aylwarda, dôjsť veľmi rýchlo. Približne 10 až 15 % pacientov s miernou alebo stredne ťažkou úrovňou nákazy postúpi na vážnejšiu, a z nich 15 až 20 % na kritickú úroveň ochorenia.

Medzi pacientov s najvyšším rizikom patria stále ľudia vo veku nad 60 rokov a pacienti s chronickými ochoreniami, ako je hypertenzia, cukrovka a kardiovaskulárne poruchy. Úmrtnosť sa zvyšuje vekom, pričom najvyššia úmrtnosť je u ľudí starších ako 80 rokov (21,9 %) a je vyššia u mužov ako u žien (4,7 oproti 2,8 %).

Pripomeňme si, že COVID-19 sa šíri najmä kvapôčkovou infekciou z kašľa, kýchania alebo dychu nakazenej osoby, a infekcia sa zvyčajne začína v nose. Akonáhle je koronavírus vo vnútri tela, napadne epitelové bunky, ktoré chránia dýchacie cesty. V prípade, že je vírus obsiahnutý v horných dýchacích cestách, zvyčajne má za následok menej závažné ochorenie.

Prečítaj si tiež
Proti koronavírusu už bojuje aj najvýkonnejší superpočítač sveta. Hľadá protilátku

Ak však putuje po priedušnici do jednotlivých vetiev a neskôr do pľúc, môže spôsobiť závažnejšiu fázu choroby. Tú má na svedomí zápal pľúcneho tkaniva a sekundárne poškodenie spôsobené imunitnou odpoveďou tela na infekciu.

Pri niektorých závažnejších infekciách koronavírusmi môže byť totiž úsilie tela liečiť samo o sebe príliš silné, čo vedie k deštrukcii nielen buniek infikovaných vírusom, ale aj zdravého tkaniva, uviedol šéf sekcie vírusovej patogenézy a vývoja na Národnom ústavu alergických a infekčných chorôb v Marylande.

Nebezpečím je ďalšia bakteriálna infekcia

Poškodenie epitelovej výstelky priedušnice a priedušiek môže mať za následok stratu ochranných buniek produkujúcich hlien, ako aj drobných chĺpkov alebo rias, ktoré z pľúc odstraňujú špinu.

Výsledkom je, že pľúca sú citlivé na invazívnu sekundárnu bakteriálnu infekciu, ktorú majú na svedomí najmä baktérie normálne uložené v nose či hrdle a baktérie rezistentné na antibiotiká, ktorým sa darí v nemocniciach a prostrediach so zvýšenou vlhkosťou.

Prečítaj si tiež
Slováci dostali varovanie: Útočníci ich môžu zneužiť na internete kvôli koronavírusu

Sekundárne bakteriálne infekcie predstavujú obzvlášť nebezpečnú hrozbu, pretože môžu usmrtiť kmeňové bunky dýchacích ciest, ktoré tkanivo regenerujú. „Infekcia tak prekročí bod zlomu, kedy sa všetko začína rozpadať, a v určitom okamihu už nejde nijako vrátiť späť.“, povedal vedecký poradca riaditeľa ústavu v Marylande, David Morens.

Tento nebezpečný bod sa pochopiteľne vyskytuje skôr u starších a náchylnejších osôb, avšak doplatili naň už aj zdraví a mladí pacienti.

Jedným z nich je aj Li Wenliang, 34-ročný oftalmológ, ktorý ako jeden z prvých varoval pred koronavírusom vo Wu-chane. Wenliang zomrel minulý mesiac po tom, čo dostal protilátky, antivirotiká, antibiotiká či kyslík, a krv v tele mu dokonca prečerpávali cez umelé pľúca.