Mala to byť lacná náhrada Jurského parku, ide o skvelé prekvapenie. Tento film stojí za pozornosť

Urobiť v roku 2026 film o dinosauroch s hodnotením PG-13 je naozaj odvážny počin. Z trailerov som čakal ďalší generický pokus vyrobiť Jurský park pre generáciu odchovanú na Stranger Things. Slávni herci, americké predmestie, trochu osemdesiatkovej nostalgie a dinosaury ako hlavná atrakcia. Na konci Oak Street však našťastie nie je detská rozprávka a sci-fi novinka z dielne Warner Bros. vie byť napínavý, a aj miestami nepríjemne drsný.

David Robert Mitchell pritom nepotrebuje veľa. Anne Hathaway, Ewan McGregor, jedna rozhádaná rodina a pokojná ulica, ktorá sa zo dňa na deň prestane riadiť pravidlami nášho sveta. Zo susedstva sa stáva jedáleň a ľudia po prvýkrát veľmi rýchlo zisťujú, že už nie sú na vrchole potravinového reťazca.

Rodinná kríza dostala veľmi zlú adresu

Greg a Denise Plattovci už pred prvým dinosaurom riešia dosť problémov sami so sebou. Manželstvo im škrípe, deti majú vlastné starosti a domácnosť nefunguje ako klasická rodinka. Potom sa však pokojné predmestie zmení na priestor, v ktorom rodinné hádky prestávajú byť tým najväčším problémom.

Mitchell si dáva s úvodom načas a práve tu film trochu stráca dych. Rodinu predstavuje poctivo, miestami až príliš poctivo. Dialógy sa vlečú a namiesto ďalšieho rozhovoru o vzťahoch už čakáš, kedy sa medzi stromami konečne niečo pohne.

Keď však príde prvá skutočná hrozba, film sa okamžite preberie. Z obyčajného predmestia sa stáva miesto, kde prestávajú platiť známe pravidlá a každý krok mimo domu môže skončiť veľmi zle.

Dinosaury sú po rokoch opäť hrozba, nie atrakcia

Najväčšie plus filmu prichádza vo chvíli, keď sa konečne prestane rozprávať a začne lov. Mitchell dinosaury nerežíruje ako atrakciu pripravenú na plagát, ale ako niečo, čo môže byť pokojne pár metrov od postáv a divák o tom ešte nevie. Pracuje s tmou, pohybom mimo obrazu a krátkymi náznakmi, vďaka čomu prvé strety fungujú viac ako horor než rodinné dobrodružstvo.

Obetí je dosť, niektoré útoky sú na PG-13 prekvapivo tvrdé a pocit bezpečia sa rozpadne pomerne rýchlo. Práve toho som sa po traileroch bál najviac. Že dostaneme dinosaury pre deti, ktorí síce revú, ale nikomu reálne nič neurobia.

TMDB

Vizuálne sú navyše veľmi presvedčiví a väčšina digitálnych efektov drží krok aj na veľkom plátne. O to zvláštnejšie pôsobí rodinný pes, ktorý vyzerá digitálnejšie než niektoré niekoľkotonové príšery. To mi však neprekážalo, lebo domáci úlohu si produkcia zvládla.

Osemdesiate roky bez hanby

Na konci Oak Street sa vôbec nesnaží skrývať, odkiaľ si požičiava. Predmestie, bicykle, kazety, rodinný dom, zvláštne svetlá za oknom a pocit, že za poslednou záhradou môže začínať úplne iný svet. Mitchell film cielene stavia ako poctu dobrodružným a hororovým filmom osemdesiatych rokov. Sám medzi inšpiráciami spomínal The Twilight Zone, Poltergeista či Znamenia a ich DNA je tu cítiť prakticky od prvých minút.

Najsilnejšie však presvitá Spielberg. Nie iba cez dinosaury, ale cez spôsob, akým film kombinuje rodinný problém s niečím obrovským a nevysvetliteľným. Kamera Michaela Gioulakisa dokáže pokojné predmestie v jednej chvíli premeniť na bezpečnú spomienku z detstva a o pár sekúnd sa obávaš o svoj život. Retro estetika nie je nič nové a po Stranger Things ju Hollywood vyžmýkal takmer do sucha.

TMDB

Veľký podiel na tom má Michael Giacchino. Jeho hudba otvorene siaha po dobrodružnej škole Johna Williamsa, raz tlačí scénu do veľkého letného blockbusteru, inokedy sa stiahne a nechá pracovať zvuky lesa, domu či niečoho, čo sa pohybuje tesne mimo obrazu. Treba mu však vytknúť jednu vec, pretože nie vždy mi tá hudba pasovala do danej scény a možno by som trochu pritvrdil.

Anne Hathaway ťahá rodinu, Ewan McGregor sa iba vezie

Anne Hathaway je od začiatku jasným motorom rodinnej zostavy. Denise rozhoduje, reaguje, tlačí ostatných dopredu a v kritických chvíľach pôsobí ako jediný človek, ktorý má aspoň približnú predstavu, čo robiť. Hathaway vie predať paniku aj tvrdohlavosť, hoci niektoré vypäté reakcie sú zahrané tak výrazne, že môžu nechtiac pôsobiť úsmevne alebo už otravne. Stále však platí, že bez nej by rodinná linka stratila polovicu energie.

TMDB

Oveľa horšie dopadol Ewan McGregor. Greg patrí medzi najmenej výrazné postavy, aké McGregor za posledné roky dostal. Scenár mu prakticky nedáva čo hrať. Väčšinu času stojí vedľa dominantnejšej manželky, reaguje na udalosti a čaká, kým príbeh rozhodne za neho. Pri hercovi jeho kalibru je zvláštne sledovať postavu, ktorá môže zmiznúť z niekoľkých scén a dynamika filmu sa takmer nezmení a ty ani nevieš, že tam nejaký Ewan McGregor vôbec je.

Mladšia časť rodiny funguje lepšie. Maisy Stella a Christian Convery hrajú tínedžerov, ktorí robia presne tie hlúpe rozhodnutia, ako v každom napínavom filme. Opustíme rodinu, ujdeme a pôjdeme tam a tam bez plánu, veď uvidíme čo príde. Aspoň časť ich nerozvážnosti dokáže film obhájiť vekom a strachom. Rodinná chémia preto nie je zlá, len nerovnomerne rozdelená.

Logiku nechaj pred kinom

Čím dlhšie sa Na konci Oak Street snaží vysvetliť, čo sa vlastne stalo, tým viac si koleduje o problémy. Spočiatku funguje tajomstvo výborne. Nikto presne nevie, kam sa rodina dostala, čo sa presunulo spolu s ňou ani aké pravidlá má podivná anomália. Dej dávkuje odpovede pomaly a niekoľko zvratov vie príjemne prekvapiť. Horšie je, že každá nová odpoveď otvorí ďalšie dve otázky.

Raz to vyzerá, akoby sa do iného sveta dostala iba rodina, potom akoby s nimi zmizol väčší kus ulice a neskôr scenár začne pracovať s pravidlami, ktoré si s predchádzajúcimi náznakmi príliš nerozumejú. K tomu sa pridávajú postavy, ktoré sa po území plnom predátorov občas pohybujú s pokojom ľudí na nedeľnej prechádzke.

TMDB

Paradoxne je film najlepší vtedy, keď nič nevysvetľuje. Keď iba počuješ rev za stromami, vidíš stopy po ľuďoch, ktorí nemali také šťastie, a musíš si zvyšok domyslieť sám. Mitchell vie výborne vytvoriť hrozbu. Oveľa horšie mu ide vysvetliť, prečo celý tento svet vôbec funguje.

Keď čakáš T-rexa a dostaneš ďalší rodinný rozhovor

Najväčším nepriateľom filmu pritom nie sú dinosaury ani deravá logika, ale vlastné tempo. Na konci Oak Street má necelých sto minút, no prvá tretina pôsobí podstatne dlhšie. Mitchell chce, aby sme rodinu poznali skôr, než ju začne trhať na kusy prehistorický svet, lenže pri niektorých dialógoch už dávno chápeš, kto má s kým problém. Napriek tomu ti to vysvetlia ešte raz.

TMDB

O to väčší rozdiel nastane, keď sa survival konečne rozbehne. Zrazu to má rytmus, krátke rozhodnutia nahrádzajú dlhé rozhovory a každá ďalšia scéna môže niekoho stáť život. Presne v tejto polohe funguje najlepšie.

Rodinná dráma teda nie je zbytočná. Len jej Mitchell ukrojil viac času, než potrebovala. Keď tretí rozhovor znovu rozoberá pokazené vzťahy a niekde za domom čaká dinosaurus, ťažko sa ubrániš myšlienke, že T-rex by túto konverzáciu vyriešil podstatne rýchlejšie.

Zvraty fungujú, posledný už ale útočí na zdravý rozum

Na konci Oak Street si pritom necháva niekoľko prekvapení až na poslednú tretinu a práve tam vie byť scenár najodvážnejší. Niektoré rozhodnutia prídu bez varovania a pár momentov dokáže na sekundu úplne zmeniť očakávania. Pri rodinnom survivale s dinosaurami som takúto chuť riskovať úprimne nečakal. Potom však príde záver.

Bez spoilerov sa dá povedať iba toľko, že posledné minúty sa pokúsia dovysvetliť veci, ktoré možno bolo lepšie nechať nevysvetlené. Logika sveta sa začne ohýbať tak prudko, až máš pocit, že scenár prestal dodržiavať vlastné pravidlá. Namiesto uspokojivého rozlúštenia dostaneš odpoveď, po ktorej ti v hlave pribudne ešte viac otázok.

TMDB

Najväčší paradox je, že emocionálne zakončenie funguje. Na chvíľu sa vrátime k spielbergovskej predstave rodiny, ktorá si po katastrofe znovu uvedomí, čo pre seba znamená, a na tejto úrovni dokáže príbeh pristáť celkom príjemne. Lenže sci-fi vysvetlenie tesne predtým celé pristátie skoro pošle do stromu.

Verdikt

Videl som film, pri ktorom po odchode z kina nepremýšľam nad pokračovaním ani nad skrytým významom posledného záberu. Dostal som dinosaury, slušnú dávku napätia, pár nečakaných úmrtí, trochu hororu a veľké efekty, ktoré na plátne fungujú podstatne lepšie než doma na televízore. Na letný večer v kine to úplne stačí.

Režisér David Robert Mitchell však mal v rukách materiál na oveľa výraznejší príbeh. Zbytočne dlhý rozbeh, nevýrazný Ewan McGregor a scenár, ktorý sa pri vysvetľovaní vlastných pravidiel postupne zamotá do čoraz väčších nezmyslov, ho držia tesne nad priemerom.

Aj tak som odchádzal spokojnejší, než som po traileroch čakal. Teda jeden z tých filmov, pri ktorých nič nečakáš a dopadne to relatívne dobre. Nie je to nový Jurský park a o pár mesiacov si možno nespomeniem na polovicu postáv, no dinosaury som si užil a užiješ si ich aj ty.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály