O COVID-19 sa za posledný rok popísalo už mnoho. Stihlo sa prebrať snáď už všetko, od testovania na COVID-19 priamo v smartfóne, cez zmenu postoja Elona Muska k vakcínam až po vytvorenie nového štátneho digitálneho COVID automatu na špeciálnom webe.

Kto je však ochorením COVID-19 ohrozený najviac a akú úlohu zohráva fyzická aktivita? Na to všetko sa pokúsili nájsť odpoveď americkí vedci pod vedením Roberta Sallisa z Kaiser Permanente Medical Center. O téme informoval portál TheConversation.

Športom proti COVID-19

To, že nosenie rúšok nás nijakým spôsobom neohrozuje dokonca ani pri veľmi náročnej fyzickej aktivite, sme už spomínali v tomto článku. Od cvičenia by nás preto nemalo nič držať ani počas pandémie. Veď podľa všeobecných odporúčaní by sme sa mali venovať stredne intenzívnej fyzickej aktivite 150 – 300 minút týždenne, prípadne 75 – 150 minút vysoko intenzívnej aeróbnej aktivity, upozorňuje web Forbes.

Nová štúdia amerických vedcov publikovaná v British Journal of Sports Medicin naznačuje, že nedostatok fyzickej aktivity je priamo spojený s vyšším rizikom ťažkého priebehu, a teda hospitalizáciou či dokonca smrťou spôsobenou práve s ochorením COVID-19.

Výsledky štúdie sú založené na súbore 48 440 dospelých pacientov, ktorí sa koronavírusom nakazili medzi 1. januárom a 21. októbrom 2020. V štúdii vedci zisťovali mieru fyzickej aktivity pacientov počnúc poslednými dvoma rokmi pred vypuknutím pandémie, na základe čoho ich rozdelili do 3 odlišných skupín.

Prvú skupinu tvorili tzv. „neustále neaktívni“ teda pacienti s minimom fyzickej aktivity, ktorí cvičili maximálne 10 minút týždenne. Druhú skupina tvorili pacienti venujúci sa aspoň „nejakej aktivite“, teda 11 až 149 minút týždenne, no a poslednú skupinu tvorili „neustále aktívni“ pacienti cvičiaci viac než 150 minút týždenne.

Dôležité je tiež spomenúť, že spomedzi všetkých skúmaných pacientov s COVID-19 bolo 8,6 % hospitalizovaných z čoho 2,4 % bolo prijatých na jednotku intenzívnej starostlivosti a 1,6 % boj s koronavírusom bohužiaľ nezvládlo. Priemerný vek pacientov bol 47 rokov a 62 % tvorili ženy, upozorňuje web TheIndianExpress

Polovica pacientov nemala žiadne iné vážne zdravotné komplikácie, 18 % malo jednu závažnú chorobu (cukrovka, kardiovaskulárne problémy, rakovina, choroba obličiek a pod.) a 32 % malo dve, prípadne viac ochorení.

Freepik/ksandrphoto

Fyzická aktivita je potrebná

Z výsledkov štúdie vyplýva, že neustále neaktívni pacienti mali až 1,73-krát vyššiu pravdepodobnosť hospitalizácie, pričom šanca, že budú potrebovať intenzívnu lekársku starostlivosť hraničila s hodnotou 73 %. Ďalším zásadným zistením je aj to, že neaktívni pacienti mali až 2,49-krát väčšiu pravdepodobnosť úmrtia ako pacienti, ktorí cvičili viac ako 150 minút týždenne.

V štúdii sa tiež odborníci zamerali na to, ako iné faktory, ako napríklad rasa, vek, pohlavie, ovplyvnili výsledky. Ukázalo sa, že fyzická aktivita hrá spomedzi uvedených faktorov jednu z tých najdôležitejších úloh, pričom väčší vplyv na riziko hospitalizácie, prípadne úmrtie mali už len vek a transplantácia orgánu.

Na záver však treba podotknúť, že štúdia mala iba pozorovací charakter a keďže pacienti sami uvádzali množstvo svojej fyzickej aktivity, výsledky môžu byť určitým spôsobom skreslené. Nič to však nemení na tom, že fyzická aktivita hrá dôležitú rolu a výrazným spôsobom ovplyvniť priebeh ochorenia COVID-19.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom