Odoberatelia elektrickej energie v EÚ sa konečne môžu tešiť na lepšie správy, ktoré tentoraz prichádzajú z Francúzska, informuje tlačová agentúra Reuters. Krajina totiž v oblasti energetiky ukazuje chrbát Nemecku a chystá sa opätovne naštartovať až 32 svojich atómových reaktorov. Čísla hovoria jasne a potvrdzujú, že Nemecko spravilo obrovskú chybu.

Stabilná a čistá energia

Celkovo má Francúzsko 56 atómových reaktorov, pričom všetky sú prevádzkované francúzskou štátnou spoločnosťou EDF. Až 32 z týchto reaktorov je momentálne vypnutých kvôli údržbe alebo opravám, no krajina ich chce do zimy všetky uviesť naspäť do prevádzky, čím znovu navýši produkciu elektrickej energie o 24 GW.

A aj keď je podiel obnoviteľných zdrojov vo Francúzsku oveľa nižší ako v Nemecku, francúzska elektrická energia je v skutočnosti stále oveľa čistejšia. Ako totiž poukazujú Dáta bez pátosu, uhlíková záťaž jednej kWh elektrickej energie v Nemecku dosahovala v roku 2021 až 330 g. Na druhej strane, vo Francúzsku to je len 64 gramov ekvivalentu CO2 a to aj napriek tomu, že je ich podiel obnoviteľných zdrojov približne polovičný.

EDF

Jadrová energia je (s výnimkou relatívne ľahko skladovateľného odpadu) však nielen čistá, ale aj stabilná v priebehu celého roka a 24 hodín. Francúzsko sa poriadne spolieha na túto formu energie, keďže tvorí až 67 % všetkej jeho produkcie, tzv. energetického mixy. Ďalších 7 % tvorí zemný plyn, pričom podľa France24 sú zásobníky krajiny naplnené na 92 %.

Správna cesta Slovenska

Slovensko sa taktiež do značnej miery spolieha na atómové elektrárne, pričom má spustenie tretieho bloku atómovej elektrárne Mochovce obrovský potenciál.

„Pre niekoho síce jadrová energia nie je obľúbená, ale každopádne je nízkouhlíková, a preto uvedenie tretieho bloku jadrovej elektrárne do prevádzky je veľkým prínosom pre ochranu klímy,“ uviedla pre TASR Anna Zemanová, poslankyňa parlamentu zo strany SaS.

Chce znížiť spotrebu

Okrem využívania čistých a stabilných zdrojov elektrickej energie je Francúzsko odhodlané znížiť jej celkovú spotrebu až o 10 % do roku 2024. Na druhej strane Nemecko pristupuje k oveľa drastickejším a vôbec nie ekologickým krokom.

Krajina totiž pristúpila k navýšeniu produkcie elektrickej energie v uhoľných elektrárňach, ktoré sú tými najhoršími znečisťovateľmi v tejto oblasti. Dôvodom sú nestabilné a problematické dodávky ruského plynu, ako aj nestabilita obnoviteľných zdrojov (ktoré závisia napríklad od počasia alebo počtu slnečných dní) a práve vypnutie jadrových elektrární, ku ktorým Nemecko uponáhľane pristúpilo.

Pixabay

Paradoxne, aj uhoľné elektrárne majú problémy s dodávkami, keďže kvôli vyschnutým riekam sa k nim prostredníctvom lodí nedostal dostatok uhlia, píše Bloomberg. A aby sa kolobeh uzavrel, práve extrémne vyschýnanie riek je pritom jedným z dôsledkov klimatických zmien, za ktorými stojí aj samotné uhlie.

Jedinou mierne pozitívnou správou z nemeckej energetiky bolo rozhodnutie nevypnúť, aspoň zatiaľ, posledné tri atómové elektrárne tejto krajiny, vysvetľuje The Wall Street Journal. To však už neplatí a od tohto rozhodnutia ale nakoniec Nemecko odstúpilo s argumentom, že by spotreba plynu klesla „iba“ o 2 %.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP