Francúzsko má rozum, Nemci nie. Konečne dobré správy pre elektrinu v EÚ

Odoberatelia elektrickej energie v EÚ sa konečne môžu tešiť na lepšie správy, ktoré tentoraz prichádzajú z Francúzska, informuje tlačová agentúra Reuters. Krajina totiž v oblasti energetiky ukazuje chrbát Nemecku a chystá sa opätovne naštartovať až 32 svojich atómových reaktorov. Čísla hovoria jasne a potvrdzujú, že Nemecko spravilo obrovskú chybu.

Stabilná a čistá energia

Celkovo má Francúzsko 56 atómových reaktorov, pričom všetky sú prevádzkované francúzskou štátnou spoločnosťou EDF. Až 32 z týchto reaktorov je momentálne vypnutých kvôli údržbe alebo opravám, no krajina ich chce do zimy všetky uviesť naspäť do prevádzky, čím znovu navýši produkciu elektrickej energie o 24 GW.

A aj keď je podiel obnoviteľných zdrojov vo Francúzsku oveľa nižší ako v Nemecku, francúzska elektrická energia je v skutočnosti stále oveľa čistejšia. Ako totiž poukazujú Dáta bez pátosu, uhlíková záťaž jednej kWh elektrickej energie v Nemecku dosahovala v roku 2021 až 330 g. Na druhej strane, vo Francúzsku to je len 64 gramov ekvivalentu CO₂ a to aj napriek tomu, že je ich podiel obnoviteľných zdrojov približne polovičný.

EDF

Jadrová energia je (s výnimkou relatívne ľahko skladovateľného odpadu) však nielen čistá, ale aj stabilná v priebehu celého roka a 24 hodín. Francúzsko sa poriadne spolieha na túto formu energie, keďže tvorí až 67 % všetkej jeho produkcie, tzv. energetického mixy. Ďalších 7 % tvorí zemný plyn, pričom podľa France24 sú zásobníky krajiny naplnené na 92 %.

Článok pokračuje pod videom ↓

Chce znížiť spotrebu

Okrem využívania čistých a stabilných zdrojov elektrickej energie je Francúzsko odhodlané znížiť jej celkovú spotrebu až o 10 % do roku 2024. Na druhej strane Nemecko pristupuje k oveľa drastickejším a vôbec nie ekologickým krokom.

Krajina totiž pristúpila k navýšeniu produkcie elektrickej energie v uhoľných elektrárňach, ktoré sú tými najhoršími znečisťovateľmi v tejto oblasti. Dôvodom sú nestabilné a problematické dodávky ruského plynu, ako aj nestabilita obnoviteľných zdrojov (ktoré závisia napríklad od počasia alebo počtu slnečných dní) a práve vypnutie jadrových elektrární, ku ktorým Nemecko uponáhľane pristúpilo.

Pixabay

Paradoxne, aj uhoľné elektrárne majú problémy s dodávkami, keďže kvôli vyschnutým riekam sa k nim prostredníctvom lodí nedostal dostatok uhlia, píše Bloomberg. A aby sa kolobeh uzavrel, práve extrémne vyschýnanie riek je pritom jedným z dôsledkov klimatických zmien, za ktorými stojí aj samotné uhlie.

Jedinou mierne pozitívnou správou z nemeckej energetiky bolo rozhodnutie nevypnúť, aspoň zatiaľ, posledné tri atómové elektrárne tejto krajiny, vysvetľuje The Wall Street Journal. To však už neplatí a od tohto rozhodnutia ale nakoniec Nemecko odstúpilo s argumentom, že by spotreba plynu klesla „iba“ o 2 %.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia