Veľký obrat Nemecka. Jadrové elektrárne predsa len vypnú, vláda má jasný argument

Článok bol doplnený o nové informácie.

Aktualizované:

Nemecké jadrové elektrárne napokon nebudú v prevádzke dlhšie, ako sa pôvodné plánovalo. Nemecká vláda chce predsa len ukončiť prevádzku posledných troch jadrových elektrární do konca tohto roka. V súvislosti s vojnou na Ukrajine a hrozbou zastavenia dodávok plynu z Ruska pôvodne nemecká vláda zvažovala odklad tejto odstávky „na neurčito“.

Portál Reuters však informoval, že nemecký minister hospodárstva tento scenár nadobro zamietol. Ak by jadrové elektrárne aj naďalej pokračovali vo výrobe energie, spotreba plynu by v Nemecku znížila iba o dve percentá, čo podľa neho nemá absolútne žiaden zmysel.

Pôvodný článok:

Ak by Rusko úplne zastavilo dodávky plynu do Európy, bude to mať len mierny dopad na  ekonomiku v EÚ.

Dnes zatiaľ nečelíme fyzickému nedostatku plynu, ale skôr jeho vysokej cene, čo môže spôsobiť tzv. stagfláciu. Riešenia však existujú, informuje spoločnosť Coface v tlačovej správe pre médiá.

Zastavenie dodávok plynu pre európsky trh, vrátane Slovenska, je podľa odborníkov čoraz reálnejšie. Ako sa zhodujú, problémom však dnes nie je nedostatok plynu vo svete, ale jeho pokrivkávajúca distribúcia na miesta spotreby a, samozrejme, vysoká cena.

Na uhlie neprejdeme

Hoci sa už začína hovoriť o alternatívach, napríklad v prípade Slovenska by opätovná ťažba uhlia bola nerentabilnou a dopyt by nepokryla.

„Hnedé uhlie sa v najväčšej a v podstate jedinej významnej bani na hornej Nitre ťaží hlbinne, čo je nákladovo drahšie, a pôvodne plánované odstavenie neďalekej uhoľnej elektrárne Nováky sa zhodovalo s plánovaným ukončením ťažby v roku 2023.

Rozšírenie ťažby by si pravdepodobne vyžadovalo investície so štátnymi stimulmi a vzhľadom na nábeh jadrovej elektrárne Mochovce to pravdepodobne nebude preferovaná možnosť,“ konštatuje odborník Coface Slovenská republika a Česko Martin Procházka, vedúci oddelenia Risk Underwriting (upisovanie rizík).

Slovensko je dobre zabezpečené

„Na svete je relatívne dosť plynu, ale je problém dostať ho na miesta spotreby v Európe,“ konštatuje Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko.

Nie je totiž dostatok terminálov na stlačený zemný plyn, ani dostatočná kapacita potrubí na distribúciu plynu do miest spotreby.

„Vysoká cena plynu je však zaujímavým stimulom, a bude závisieť od toho, za akých podmienok sa podarí uzavrieť dlhodobé zmluvy,“ dodáva.

pixabay / rawpixel (úprava redakcia)

Vysoká ceny plynu vnímame asi najvýraznejšie. Prirodzenou reakciou je jednak nahradenie zdrojov, čo domácnosti a podniky robia všade, kde je to možné. Plánom B je zníženie spotreby energie.

„Niekde je však plyn nenahraditeľný, napríklad chemický závod Duslo Šaľa, kde je plyn aj vstupnou surovinou, nielen zdrojom energie, spotrebuje až 10 % celkovej spotreby plynu na Slovensku. V teplárenskom priemysle došlo k masívnemu prechodu z uhlia na plynové zdroje, a ani tu by nahradenie nebolo jednoduché,“ vysvetľuje Martin Procházka.

Zásobníky plynu sú krátkodobým a dôležitým prvkom energetickej bezpečnosti. Môžu pojať až polovicu ročnej spotreby Slovenska. „Tým ďalším je nový poľsko-slovenský plynovod, ktorého ročná kapacita zodpovedá približne ročnej spotrebe Slovenska. Slovensko je v tomto smere pred Českou republikou.

Bohužiaľ, v Českej republike bola výstavba plynového prepojenia s Poľskom pred rokmi zastavená. Projekt sa zrejme obnoví, ale jeho uvedenie do prevádzky potrvá najmenej tri až štyri roky,“ podotýka.

Pre firmy môže byť dočasne ekonomickejšia aj energia z uhlia

Uhlie sa v mnohých krajinách významne podieľa na energetickom mixe, preto je jeho intenzívnejšie zapojenie, minimálne v krátkodobom horizonte, logickým dôsledkom a pri vysokých cenách elektrickej energie je pre prevádzkovateľov aj ekonomicky výhodné, dokonca napriek rekordným cenám emisných povoleniek.

„Predĺženie ťažby a prevádzky o niekoľko rokov je preto veľmi reálne,“ konštatuje Martin Procházka.

V Nemecku sa dokonca obnovujú uhoľné elektrárne, s ktorými sa už nepočítalo a ktoré boli ponechané ako záloha pre takýto prípad. Paradoxne, stále nie je isté, či zostanú v prevádzke nemecké jadrové elektrárne.

Magazín Wall Street Journal však nedávno informoval, že Nemecko nechá svoje tri jadrové elektrárne v prevádzke aj po konci tohto roka. Pôvodne totiž mala krajina tento rok ukončiť ich prevádzku.

Túto informáciu zdelil nemecký kancelár Olaf Scholz. Odklad odstávky ešte musí schváliť parlament, no podľa zdroja by malo ísť len o formalitu, nakoľko energetická kríza si vyžaduje toto zásadné riešenie. Jadrová prevádzka elektrárni je totiž bezpečná a elegantne by riešila problémy s nedostatkom plynu.

„Odpor Nemcov a Rakúšanov voči jadrovej energii zmenšuje manévrovací priestor na nahradenie ruského plynu v energetickom mixe. Slovensko však má v prevádzke len dve uhoľné elektrárne a ich podiel na výrobe elektriny je menej ako 10 %, v prípade Česka je to viac ako 40 %,“ vysvetľuje Martin Procházka.

Pixabay

Na veľký návrat uhlia preto nevsádza, skôr očakáva dobudovanie potrebnej infraštruktúry a nahradenie ruského plynu z iných zdrojov. Plyn má nenahraditeľné výhody, najmä v oblasti regulácie výkonu. Z energetického mixu tak zrejme nezmizne.

Slováci preferujú jadro

Jadrovú energiu naopak uznáva čím ďalej, tým viac Slovákov.

Ako vyplýva z prieskumu agentúry ACRC, ak by si mohli vybrať zdroj, ktorý je podľa nich najdôležitejší pri úspešnom prechode na energetiku s minimálnym množstvom emisií skleníkových plynov, jadrové elektrárne by skončili hneď na druhom mieste za slnečnou energiou.

Za veľmi bezpečnú alebo skôr bezpečnú považuje jadrovú energetiku takmer 61 % populácie, v roku 2015 to bolo len niečo vyše 45 %.

Kým v roku 2015 chcel každý tretí Slovák ukončenie prevádzky jadrových elektrární, a to buď ihneď (6,1 %) alebo po dosiahnutí ich životnosti (29,7 %), dnes sú až siedmi z desiatich obyvateľov presvedčení, že jadrové elektrárne potrebujeme, máme ich prevádzkovať (35 %) alebo prevádzkovať a aj dostavať nové jadrové bloky (34,1 %).

Krajiny sú na odstávku plynu pripravené

Všetky krajiny majú dlhodobý krízový plán, ktorý stanovuje postup pri odstavení plynu bez ohľadu na príčinu.

Ako prvé by sa obmedzili priemyselné podniky, ktoré nepatria do kritickej infraštruktúry (do tej patria teplárne, nemocnice a iné kľúčové inštitúcie, ktoré musia fungovať bez ohľadu na okolnosti), a ako posledné by sa odstavili domácnosti.

V prípade domácností pritom platí, že je možné plyn relatívne lacno nahradiť vykurovaním na tuhé palivo, ako uhlie či lacnejšie drevo.

„Mnohé domácnosti majú ešte staré zariadenia a často ich kvôli cene plynu nahrádzajú alternatívami. V teplárenstve a v priemysle sú tieto možnosti náhrady menšie,“ podotýka Martin Procházka s tým, že niektoré teplárne majú stále kotly na tuhé palivo a vedia kombinovať spaľovanie uhlia alebo biomasy.

TASR – František Iván, Rawpixel (koláž redakcia)

„Uhlie sa na výrobe elektriny na Slovensku podieľa len 10 % v dvoch tepelných elektrárňach, v Novákoch, ktoré spaľujú miestne hnedé uhlie, a vo Vojanoch, ktoré sú uhoľnou elektrárňou zásobovanou uhlím z Ukrajiny a predtým z Ruska. Obidva závody mali v minulosti problémy so ziskovosťou. Slovensko dováža 90 % svojej spotreby uhlia a doprava je relatívne drahá, preto si nemyslím, že sa trend odklonu od tejto suroviny zmení,“ konštatuje.

Možno elektrárne a niektoré teplárne budú na uhlie fungovať o niečo dlhšie, ale podľa odborníka ide o jednotky rokov. „Z hľadiska energetického mixu bude oveľa dôležitejšie dokončenie jadrových elektrární a obnoviteľných zdrojov energie,“ dodáva.

Odstávka by ohrozila ekologické ciele

Vyvstáva otázka, či nedostatok plynu a nahrádzanie ho tuhými palivami neodsunie zelené zmýšľanie. Ako upozorňuje Martin Procházka, problém európskej energetiky sa zďaleka netýka len ruského plynu. Začal už v ére lacnej elektrickej energie, kedy sa nevybudovalo dostatočné množstvo zdrojov.

„To, že obnoviteľné zdroje nestačia a ktoré konvenčné zdroje budú odpojené, sa vedelo dlho dopredu. Stav francúzskych jadrových elektrární je šokujúci; z čistého vývozcu sa Francúzsko stalo čistým dovozcom elektrickej energie. Nahradenie ruského plynu z iných zdrojov sa zdá byť menším problémom, ako včasné nahradenie konvenčných zdrojov, ktoré odchádzajú do dôchodku,“ upozorňuje.

Je isté, že obnoviteľné zdroje energie ich kapacitne nepokryjú, výstavba veľkých jadrových elektrární je zdĺhavá a nákladná a malé modulárne reaktory, ktoré sľubujú zaujímavé environmentálne, bezpečnostné a ekonomické parametre, budú k dispozícii najskôr v druhej polovici tohto desaťročia.

„Uhlie tu s nami teda bude ešte niekoľko rokov, ale stále to vnímam ako predĺženie ústupu, nie ako renesanciu,“ dodáva.

Pixabay

Na zelenej politike nie je nič zlé, no musí sa realizovať s ohľadom na všetky súvislosti. „Ak sa snažíme znížiť energetickú náročnosť priemyslu, potom je najhorším možným výsledkom, že presunieme špinavú časť reťazca do krajín, ktoré sú ešte bezohľadnejšie voči životnému prostrediu, dovezieme polotovar do EÚ a hotovému výrobku dáme ekologickú nálepku. Elektrická energia má ekologický zmysel, ak ju nebudeme vyrábať z uhlia,“ konštatuje.

Biopalivá sú lepšie ako palivá z ropy len vtedy, ak sa na ich výrobu nevypália veľké plochy tropických lesov na druhej strane planéty.

„Covidová kríza aj rusko-ukrajinský konflikt nám pripomenuli, aké krehké sú globalizované dodávateľské reťazce a že naša hospodárska politika musí byť schopná skĺbiť konkurencieschopnosť, environmentalizmus a bezpečnosť. Priemysel musí byť partnerom v environmentálnej politike, nie jej nepriateľom,“ upozorňuje odborník Coface.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia