Európsky sen o sebestačnosti v oblasti zelených technológií naráža na krutú realitu. Kým Spojené štáty lákajú svetových gigantov na miliardové úľavy cez zákon o znižovaní inflácie (IRA) a Čína masívne a systematicky dotuje svojich domácich výrobcov, Európska únia zostáva uväznená vo vlastnej byrokratickej sieti. Výsledkom je, že dodnes sa v Európe nepodarilo vybudovať skutočne komplexný dodávateľský reťazec pre batérie do elektromobilov – a situácia nie je o nič lepšia ani pri solárnych moduloch či vodíkových technológiách.

Tento alarmujúci stav nenechal chladnými zástupcov priemyslu ani popredné ekologické organizácie. Spoločne sa rozhodli konať a poslali Európskej komisii ostrú výzvu. Ich cieľom je zásadná reforma financovania čistých technológií ešte predtým, než Brusel v polovici júla predstaví svoj očakávaný Akčný plán pre elektrifikáciu. Ak totiž únia nezačne konať hneď, investori radšej postavia svoje megatovarne na iných kontinentoch.

Hoci lídri priemyslu vítajú nedávne iniciatívy ako zákon o priemyselnom akcelerátore či Clean Industrial Deal, súčasné pravidlá štátnej pomoci sú podľa nich žalostne nedostatočné, vyplynulo z najnovších zistení. Terčom ostrej kritiky sa stal najmä dotačný rámec pre čistý priemysel (CISAF). Ten je podľa signatárov príliš komplikovaný a firmám nedáva žiadnu istotu, kvôli čomu radšej odkladajú dôležité investície do nových výrobných kapacít.

Žiadajú hotovosť za každý vyrobený kus, nie plané sľuby

Namiesto zdĺhavých byrokratických procesov a neistých sľubov prichádzajú organizácie s revolučným návrhom. Požadujú zavedenie časovo obmedzených výrobných prémií pre strategické technológie s čistou nulou (net-zero). V praxi by to fungovalo veľmi jednoducho: výrobca by dostal fixnú finančnú dotáciu priamo za každú jednu vyrobenú jednotku. Mohlo by ostať napríklad o pevne stanovenú sumu za každú kilowatthodinu vyrobenej kapacity batériových článkov, kilogram zeleného vodíka, watt solárnych modulov alebo kilometer vysokonapäťového kábla.

Tento krok by priniesol investorom obrovskú dávku plánovateľnosti a finančnej istoty ešte pred samotným začiatkom výstavby továrne. Podpora by však nebola pre každého. Aby sa zabránilo špekuláciám a odlevu európskych peňazí do zahraničia, nárok na tieto prémie by mali mať výhradne firmy, ktoré v rámci Európskej únie vytvárajú reálnu hodnotu, zamestnávajú tu ľudí a majú tu stabilné zázemie. Okrem toho sa navrhujú limity na maximálnu sumu pre jednu spoločnosť a výrazné urýchlenie všetkých schvaľovacích konaní.

Brusel musí začať konať, ázijský drak nám uteká

Zatiaľ čo európski úradníci analyzujú riziká a prepisujú smernice, globálna konkurencia naberá na obrátkach. Čína do tohto boja zapojila obrovský štátny aparát a európsky trh doslova zaplavuje lacnou produkciou. To vytvára enormný tlak na naše automobilky a dodávateľské reťazce. Treba si otvorene priznať, že nemecká automobilová kríza môže Slovensko stiahnuť ku dnu, keďže naša ekonomika stojí a padá práve na automotive sektore.

Európske automobilky sa ocitli v pasci
BYD/usertrmk/Freepik

Reforma rámca CISAF by preto podľa signatárov nemala nahradiť existujúce dotačné programy EÚ. Naopak, mala by fungovať ako dôležitý doplnok pre pripravované nástroje, ako je napríklad Európsky fond konkurencieschopnosti. Spojením týchto síl by bolo možné efektívnejšie naštartovať súkromné investície a bleskovo vybudovať strategické výrobné kapacity priamo na starom kontinente.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP