V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Slovenský automobilový priemysel zažíva najúspešnejšie obdobie z hľadiska počtu vyrobených vozidiel. Pod povrchom to však začína nepríjemne vrieť. Náš kľúčový hospodársky partner v podobe Nemecka totiž prežíva ťažké časy. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša sa vyčerpáva model, na ktorom Nemecko stavalo svoju prosperitu celé desaťročia.

Práve pre nás je to však zásadná výzva. Náš hospodársky rast je totiž dlhodobo úzko prepojený s výkonom nemeckého priemyslu, najmä automobilového sektora. Ak dostane nádchu Berlín, Bratislava začne okamžite kašľať.

Koniec lacného plynu a nástup rivala

Súčasná kríza nie je len obyčajným výkyvom trhu, ktorý o pár mesiacov prejde. Ako upozorňuje analytik, nejde len o dôsledok slabšieho dopytu, drahších energií či geopolitickej neistoty. Oslabujú totiž všetky piliere, na ktorých nemecký priemyselný úspech stál. Hovoríme o lacnej energii z Ruska, bezproblémovej globalizácii, silnom exporte a dominantnej pozícii na čínskom trhu.

Celá skladačka sa rozsypala. Najväčší šok však prichádza z Ázie. Čína sa totiž z významného odberateľa nemeckých áut, strojov a technológií postupne mení na priameho konkurenta. Tam, kde Nemci kedysi kraľovali a inkasovali miliardy, dnes narážajú na dravú konkurenciu, ktorá ich predbieha v kľúčových technológiách.

Najvýraznejšie je tento technologický posun viditeľný práve v automobilovom priemysle. Nemecké automobilky si naďalej udržiavajú vysokú kvalitu výroby, no podľa Kočiša podcenili zásadnú technologickú zmenu, keď sa automobil prestal vnímať len ako mechanický produkt a stal sa softvérovou platformou.

Presne tu vzniká takzvaný „efekt Nokia“. Môžeš mať najlepšie lícovanie plechov na svete a dokonalý podvozok, no ak tvoj operačný systém zaostáva, zákazník odíde ku konkurencii. Kľúčovú hodnotu dnes vytvárajú batérie, čipy, softvér, dáta či autonómne technológie. V tomto segmente si Čína vybudovala výrazný náskok, najmä v oblasti cenovo dostupnej veľkosériovej výroby elektromobilov.

Európska únia sa síce pokúsila brániť a reagovala zavedením ciel na dovoz čínskych elektromobilov, no podľa analytika to podstatu problému nerieši. Čínske automobilky získavajú čoraz silnejšiu pozíciu aj na európskom trhu, zatiaľ čo európske značky na čínskom trhu strácajú.

Symbolickým príkladom boli podľa neho aj futbalové Majstrovstvá Európy 2024, na ktorých sa ako hlavný partner elektromobility prezentovala čínska automobilka BYD priamo pred očami nemeckých gigantov.

BYD

Sme len montážna dielňa, nie centrála

Pre Slovensko má tento vývoj mimoriadny význam. Po vstupe do Európskej únie sa naša krajina stala jednou z najvýznamnejších výrobných základní nemeckého automobilového priemyslu. To nám prinieslo masívne investície, tisíce pracovných miest aj prudký rast exportu. Rovnaká závislosť však dnes predstavuje obrovské riziko.

„Problém nie je v samotnom napojení na Nemecko. Výzva je v tom, že Slovensko je napojené najmä na výrobnú časť hodnotového reťazca. Sme automobilová ekonomika, ale nie automobilová centrála. Vyrábame kvalitne, no strategické rozhodnutia, značky, softvér, dáta a veľká časť marží zostávajú inde,“ upozorňuje Marián Kočiš.

Aj preto u nás v poslednom období tak citlivo rezonujú správy o možnom presune výroby vlajkového modelu Porsche Cayenne zo Slovenska. Analytik pripomína, že zatiaľ môže ísť aj o súčasť širších rokovaní koncernu Volkswagen, ktorý podľa medializovaných informácií pripravuje rozsiahlu reštrukturalizáciu vrátane možného znižovania počtu pracovných miest a zatvárania niektorých závodov v Nemecku. Súčasne však zdôrazňuje, že pridelenie výroby konkrétneho modelu už dnes nemožno považovať za samozrejmosť.

Transformáciu automobilového priemyslu už postupne odráža aj slovenský trh práce. Miera nezamestnanosti síce zostáva relatívne nízka, no v prvom štvrťroku 2026 vzrástla podľa Výberového zisťovania pracovných síl na 5,9 %, zatiaľ čo pred rokom predstavovala približne 5,3 %. Ochladzovanie je pritom najvýraznejšie práve v priemysle a stavebníctve.

usertrmk/Freepik

Dva mlynské kamene

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou závislosťou od automobilovej výroby. Na náš kľúčový sektor tak podľa analytika pôsobia dva súbežné tlaky:

1. Krátkodobý tlak: Slabší zahraničný dopyt, predovšetkým z Nemecka a eurozóny, kde podniky aj škrtajú rozpočty.

2. Dlhodobý tlak: Štrukturálne zmeny spojené s elektromobilitou, batériami, softvérom, automatizáciou a rastúcou konkurenciou z Číny.

Medzinárodný menový fond vo svojej štúdii z októbra 2024 varoval, že Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, ktoré môžu byť rastúcim dovozom čínskych elektromobilov zasiahnuté najvýraznejšie.

Ak si chce Slovensko udržať výrobu vozidiel s vyššou pridanou hodnotou, nebude podľa neho stačiť ponúkať nižšie náklady. Rozhodovať bude kvalifikovaná pracovná sila, technologická pripravenosť, stabilné podnikateľské prostredie a schopnosť zapojiť sa do nových segmentov automobilového priemyslu.

Svetlé body tu však sú. Pozitívnym signálom je podľa Kočiša rozvoj batériových technológií spoločnosti Porsche prostredníctvom závodu Smart Battery Shop v Hornej Strede, kde vznikajú batériové moduly prémiovej kvality pre nový elektrický model Cayenne. Určitú protiváhu predstavuje aj pripravovaný závod automobilky Volvo pri Košiciach, kde by sa mala veľkosériová výroba spustiť v roku 2027.

Ani tento projekt na východe však podľa Kočiša nemení základnú otázku, či Slovensko zostane predovšetkým montážnou dielňou Európy, alebo sa dokáže posunúť bližšie k výskumu, vývoju, batériovým technológiám a softvéru.

„Starý nemecký model Slovensku pomohol zbohatnúť. Nový nemecký model nás však automaticky nepotiahne. Ak zostaneme iba lacnejšou, aj keď spoľahlivou výrobnou základňou, budeme skôr niesť náklady transformácie, než inkasovať jej výnosy. Posun k vyššej pridanej hodnote cez výskum, vývoj a technologické kompetencie preto nie je iba ambícia, ale čoraz viac nevyhnutnosť,“ uzatvára analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Čítajte viac z kategórie: Novinky