Rover Curiosity našiel vo svojich vzorkách marťanskej horniny čosi nezvyčajné. Ako informuje portál Sciencealert, v odobraných vzorkách objavil tento rover o veľkosti osobného automobilu zmes chemikálií, ktoré naznačujú existenciu mimozemského života.

Nič nie je isté

Pomocou špeciálnych nástrojov dokázal jedinečný rover Curiosity, ktorý má na konte ohromné množstvo objavov, ohriať celkovo až 24 rôznych vzoriek marťanskej horniny, pričom cieľom bolo oddeliť jednotlivé chemikálie, ktoré sa v nich nachádzajú.

Po tejto dôkladnej analýze však marťanský rover objavil čosi, čo nikto neočakával. Vo vzorkách totiž vedci našli stabilné izotopy uhlíka 12 a 13, ktoré môžu pomôcť odhaliť cyklus tohto kľúčového prvku a zároveň naznačujú, že sa na Marse mohol v minulosti nachádzať život.

V obsahu týchto izotopov však vykazovali vzorky veľkú variabilitu a podľa vedcov niektoré vzorky pripomínajú výsledky nezvyčajných procesov biologického pôvodu, ktoré prebiehajú v dnešnej dobe na Zemi.

Vysvetlení je mnoho

Ako ale informuje Pennsylvánska štátna univerzita, vysvetlení tohto chemického zloženia je mnoho. Jedným z nich je napríklad gigantický molekulárny mrak prachu, cez ktoré náš Hviezdny systém prechádza pravidelne a nechávajú za sebou úložiská uhlíka. Aj keď je však toto vysvetlenie pravdepodobné, podľa odborníkov tiež potrebuje ďalší výskum.

Ďalším riešením tejto záhady je konverzia CO2 na organické zložky pomocou procesov, ktoré nie sú ani zďaleka biologické. Spustiť ich mohlo napríklad ultrafialové žiarenie a nejedná sa o novú teóriu, opäť však nie je isté, či je správna.

Poslednou možnosťou je, že tento uhlík vyprodukovali niekdajšie živočíšne druhy. Čosi také však, opäť, nie je možné tak jednoducho potvrdiť a je potrebný oveľa podrobnejší výskum, v ktorom môže pomôcť napríklad dopravenie vzoriek marťanských hornín na Zem, ktoré plánuje NASA v rámci projektu rovera Perseverance.

Pripomínajú Zem

Aj keď sa už na Marse nachádza úplne nový rover Perseverance, Curiostiy aj naďalej pokračuje vo svojej misii a v budúcnosti môže pomôcť objasniť, odkiaľ tieto uhlíkové izotopy vlastne pochádzajú a čo ich prítomnosť na Marse zapríčinilo.

„Vzorky extrémne chudobné na uhlík-13 trochu pripomínajú vzorky z Austrálie, odobraté zo sedimentov, ktoré boli cez 2,7 miliárd rokov staré,“ vysvetľuje geovedec Christopher House, ktorý je zároveň vedúcim autorom novej štúdie zaoberajúcej sa touto problematikou.

Nech už je ktorékoľvek z vysvetlení správne, ide o veľký posun vpred. Všetky tri totiž poukazujú na nezvyčajný cyklus uhlíka, ktorý sa nepodobá na nič, čo prebieha na Zemi. Ak to ale Curiosity objasniť nedokáže, vedci majú v zálohe modernejší rover Perseverance, ktorý má pred sebou ešte veľmi dlhú misiu, počas ktorej sa má pokúsiť nájsť život na Marse – či aktuálny alebo jeho pozostatky z minulosti.