Japonsko sa chystá otestovať potenciálne revolučnú vesmírnu sondu, ktorá má potenciál odomknúť úplne novú formu energetiky, upozorňuje portál Interesting Engineering. Chystá sa totiž na vesmírnu misiu, ktorá na obežnej dráhe Zeme vyrobí elektrickú energiu a následne sa pokúsi poslať ju na zemský povrch, kde môže byť využitá s viacerými výhodami v porovnaní s klasickou fotovoltikou.

Súčasť väčšieho projektu

Experimentálna vesmírna elektráreň je súčasťou oveľa väčšieho projektu, ktorý nesie názov OHISAMA, teda SLNKO. Misia sa má dostať do vesmíru už v roku 2025 a z technického hľadiska je zatiaľ na dobrej ceste smerom k úspechu. Má ísť o pomerne malý satelit s hmotnosťou len asi 180 kg, ktorý bude vysielať na Zem elektrickú energiu s výkonom 1 kW.

Konať tak má z výšky 400 km, čo je porovnateľné s výškou Medzinárodnej vesmírnej stanice. Družica bude vybavená fotovoltickým panelom s plochou 2 m2 a na palube bude nabíjať batériu. Energia z batérie bude následne premieňaná na mikrovlnné žiarenie usmernené do čo najpresnejšieho lúča namiereného na Zem. Kvôli extrémnej rýchlosti družíc na nízkej orbite budú musieť byť prijímacie antény rozmiestnené pozdĺž 40 km dlhej línie.

Rozostupy medzi týmito anténami majú predstavovať len 5 km a zatiaľ nie je isté, či bude takáto metóda prakticky využiteľná. Alternatívou je umiestňovanie podobných elektrární na geostacionárne obežné dráhy, vďaka ktorým sa družica nachádza neustále nad tým istým bodom na Zemi.

Majú za sebou aj testy

Vedci zodpovední za tento projekt už vykonali aj test prenosu energie takýmto spôsobom, avšak zatiaľ len zo statického zdroja. Ešte koncom tohto roka chcú takýto prenos energie vykonať z lietadla a už v budúcom roku poznatky z testov zužitkovať pri ostrej skúške z vesmíru, ktorá bude o poznanie drahšia a komplikovanejšia.

Úlohou misie bude, okrem iného, testovanie efektivity samotného prenosu energie, efektivity solárnych článkov a skúškou prejde aj odľahčená konštrukcia. Kým fotovoltika na orbite čelí viacerým výzvam, má k dispozícii aj zásadné výhody. Azda najväčšou je, že nemusí zápasiť s počasím a produkcia energie je naprieč celým rokom prakticky rovnaká.