NASA v tlačovej správe informuje o úspešnom vývoji špecifického typu iónových motorov, ktoré majú potenciál poriadne zefektívniť vesmírny pohon menších sond a družíc na obežnej dráhe Zeme. Ako vysvetľuje portál Interesting Engineering, nový vesmírny pohon má pomôcť aj pri výskume vzdialených objektov a to vrátane planét.

Efektívny pohon bude komerčne dostupný

Vývoj tejto technológie so sebou priniesol zariadenie NASA-H71M, teda iónový pohon využívajúci takzvaný Hallov jav, po ktorom nesú aj svoje meno – „Hall effect thrusters“. Tento pohon chce NASA použiť pri výskume iných planét, zároveň ale pomôže predĺžiť životnosť rôznych družíc. Vesmírna agentúra totiž tvrdí, že tento pohon vydrží až 15 000 hodín prevádzky.

Technológia je prístupná aj komerčným subjektom a už čoskoro ju má otestovať dcérska firma SpaceLogistics americkej spoločnosti Northrop Grumman. Cieľom spoločnosti je, ako vysvetľuje na svojej webovej stránke, poskytovanie možnosti predĺženia už existujúcich vesmírnych misií pomocou zariadenia MEV (Mission Extension Vehicle), ktoré je schopné pripojiť sa k inej družici a ďalej jej poskytovať pohon aj potom, čo minula vlastné palivo alebo jej prestali fungovať motory.

NASA

Spomínaný iónový pohon má však otestovať zariadenie MEP, ktorého prvý vesmírny test je naplánovaný na rok 2025. Táto misia má predĺžiť životnosť hneď troch komunikačných satelitov na geostacionárnej obežnej dráhe. Výhodou tohto pohonu je predovšetkým efektivita, pričom využíva menej než 1 kW výkonu.

Na Mars za pár dní

Prekvapivo výkonný iónový pohon predstavila Čína, ktorej experti očakávajú, že takéto zariadenie s výkonom 200 MW skráti cestu k Marsu len na 39 dní. Pochopiteľne je problémom samotná energia, keďže na čosi také viac solárne panely nestačia a kozmická loď by potrebovala vlastný jadrový reaktor.

Flexibilnejšie družice a sondy

Výhodou efektívnejšieho iónového pohonu, ktorý je zároveň dostatočne kompaktný a nepotrebuje tak veľké množstvo elektrickej energie pre svoj chod, je umožnenie stavby flexibilnejších sond a družíc. Práve sondy, ktoré sú určené na výskum iných planét, mesiacov či asteroidov, sa pri svojom štarte do značnej miery spoliehajú na samotnú raketu, aby ich dostala čo najbližšie k požadovanej trajektórii.

S dostatočne efektívnym a výkonným iónovým pohonom je však možné časť výkonu rakety nahradiť síce pomalším, no oveľa účinnejším motorom na samotnej vesmírnej sonde. Vedcom tak bude umožnené vykonať oveľa väčšie množstvo experimentov a meraní s jednoduchšími sondami.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú