Američania začali vo veľkom budovať malé jadrové reaktory. Presúvajú ich na netradičné miesto

Americká armáda chce z jadra spraviť poistku proti výpadkom elektrickej siete. Na dôležitej vojenskej základni v Indiane má najneskôr v septembri 2028 začať fungovať pokročilý mikroreaktor schopný dodávať elektrinu nepretržite a nezávisle od komerčnej siete. Jeden reaktor je však iba začiatok – Pentagon počíta s viac ako 20 podobnými zariadeniami.

Americké vojenské základne sa pripravujú na zmenu, ktorá by ešte pred niekoľkými rokmi pôsobila pomerne exoticky. Namiesto záložných dieselových generátorov a úplnej závislosti od civilnej elektrickej siete chce armáda časť kritickej infraštruktúry napájať vlastnými jadrovými reaktormi.

Prvý veľký krok teraz urobí americké námorníctvo. Americký rezort obrany 9. septembra oznámil, že na Naval Weapons Station Crane v štáte Indiana plánuje nainštalovať pokročilý Micro Modular Reactor, teda MMR. Do prevádzky ho chce dostať najneskôr v septembri 2028.

Pôjde o prvý energetický jadrový reaktor v Indiane a prvý takýto mikroreaktor na zariadení amerického námorníctva. Jeho úloha pritom nebude experimentálna v tradičnom zmysle. Má vyrábať elektrinu nepretržite a udržať kritické operácie základne aj v prípade, že prestane fungovať bežná rozvodná sieť.

Reaktor nebude patriť armáde

Zaujímavý je spôsob, akým chcú Američania celé nasadenie postaviť. Reaktor nebude klasickou vojenskou technológiou vlastnenou štátom. Má ho vlastniť a prevádzkovať súkromná spoločnosť, pričom armáda bude jeho elektrinu využívať.

Konkrétneho výrobcu ani výkon reaktora v Crane zatiaľ Pentagon vo verejnom oznámení neuviedol. To je dôležitý detail – bolo by preto predčasné priraďovať projektu konkrétny dnes vyvíjaný americký mikroreaktor alebo mu pripisovať presný počet megawattov. Americké vojenské mikroreaktory sa vo všeobecnosti pohybujú približne v triede 1 až 20 MW, jednotlivé technológie sa však výrazne líšia.

Podobné zariadenia majú oproti klasickým jadrovým blokom úplne inú filozofiu. Namiesto elektrárne s výkonom stoviek či tisícov megawattov ide o malé jednotky, ktorých veľká časť môže vzniknúť sériovo vo fabrike a následne sa dopraviť na miesto prevádzky.

war.gov

Presne tento trend sme nedávno rozoberali aj na FonTechu. Americká spoločnosť Deployable Energy vyvíja mikroreaktor Unity, ktorý sa má celý zmestiť do štandardného 20-stopového kontajnera. Má poskytovať 1 MW elektrického výkonu a jeho experimentálne jadro už tento rok dosiahlo prvú kritickosť. Crane však s projektom Unity nespájame – ide iba o dobrý príklad toho, ako malé dnes môžu podobné systémy byť.

Prečo potrebuje vojenská základňa vlastnú atómku?

Naval Weapons Station Crane nie je obyčajná kasáreň. Americké námorníctvo ju opisuje ako technologické, muničné a inžinierske centrum podporujúce okrem iného Naval Surface Warfare Center Crane a Crane Army Ammunition Activity. Na základni tak prebieha vývoj, výroba a logistika spojená s vojenskými technológiami a muníciou.

A práve tu začína jadro dávať vojenský zmysel. Moderná základňa potrebuje elektrinu pre dátovú infraštruktúru, komunikačné systémy, výrobu, výskum či bezpečnostné zariadenia. Výpadok civilnej siete spôsobený prírodnou katastrofou, fyzickým útokom alebo kybernetickým incidentom preto môže byť operačným problémom.

Pentagon tvrdí, že mikroreaktor v Crane bude schopný dodávať stabilný výkon 24 hodín denne bez závislosti od komerčnej elektrickej siete. Námorníctvo projekt priamo opisuje ako spôsob, ako zvýšiť odolnosť základne proti fyzickým, kybernetickým aj sieťovým hrozbám.

Jadro tu teda nemá konkurovať veľkej elektrárni. Jeho hlavnou hodnotou je schopnosť poskytovať relatívne veľké množstvo energie z malého množstva paliva dlhodobo a bez neustáleho dovážania nafty pre generátory.

Jeden reaktor je iba začiatok. Armáda ich chce viac než 20

Crane je pritom súčasťou oveľa väčšieho programu Janus, ktorý americká armáda rozbehla s Defense Innovation Unit. Len 26. augusta vybrala prvých päť výrobcov a päť vojenských základní, na ktorých majú vzniknúť ďalšie mikroreaktory.

US Army oficiálne vybrala Antares Nuclear, BWXT Advanced Technologies, General Atomics Electromagnetic Systems, Radiant Industries a Westinghouse Government Services. Prvé projekty majú vzniknúť na základniach Fort Bragg, Fort Campbell, Fort Hood, Fort Benning a Fort Drum.

Na program je pripravených až 2,2 miliardy dolárov v rokoch 2027 až 2031, pričom ďalší kapitál majú vložiť samotné firmy. Peniaze navyše nebudú vyplatené automaticky – kontrakty sú naviazané na splnenie konkrétnych technických míľnikov. Reaktory majú zostať vo vlastníctve dodávateľov, ktorí ich budú aj prevádzkovať.

war.gov

Najzaujímavejšie je však číslo na konci celého plánu. Armáda očakáva, že s privátnymi investíciami môže na zariadeniach amerického rezortu obrany vzniknúť viac než 20 jadrových mikroreaktorov. Crane teda nie je osamelý experiment, ale ďalší diel vznikajúcej vojenskej energetickej siete.

Američania nechcú iba demonštrátory

Pentagon už pritom s malými reaktormi experimentoval. Program Janus nadväzuje okrem iného na Project Pele, ktorý mal overiť možnosť mobilnej jadrovej energetiky pre armádu. Rozdiel je v tom, čo má nasledovať teraz.

Predstavitelia US Army otvorene hovoria, že nechcú reaktory schopné krátkeho demonštračného spustenia. Cieľom sú systémy, ktoré budú reálne dodávať elektrinu s vysokým využitím výkonu celé roky a neskôr sa budú dať predávať aj zákazníkom mimo armády.

Práve komercializácia môže byť druhou veľkou pointou programu. Armáda môže zaplatiť drahú prvú fázu vývoja a pomôcť výrobcom dostať technológie z prototypov do opakovateľnej výroby. Neskôr by podobné reaktory mohli napájať odľahlé priemyselné prevádzky, bane alebo energeticky hladné dátové centrá. Reuters však upozorňuje, že mikroreaktory stále zápasia s vysokou cenou elektriny, povoľovaním a pri niektorých konštrukciách aj s obmedzenou dostupnosťou paliva HALEU.

Aj preto ešte nemožno hovoriť o hotovej jadrovej revolúcii. Projekt v Indiane musí prejsť bezpečnostným, environmentálnym a regulačným procesom a Pentagon zatiaľ neoznámil ani konkrétnu technológiu, výkon či cenu zariadenia.

Americká armáda však už prešla od otázky, či mikroreaktory na základniach vôbec chce, k otázke, koľko ich dokáže postaviť a ako rýchlo. A september 2028 má ukázať, či sa z malých jadrových reaktorov skutočne môže stať bežná súčasť vojenskej infraštruktúry.

Slovensko pritom podobné technológie sleduje tiež, hoci v úplne inom meradle a na civilné účely. Domáca štúdia preverovala vhodnosť lokalít pre malé modulárne reaktory napríklad v Novákoch, vo Vojanoch či v areáli U. S. Steel Košice. Americký projekt tak bude zaujímavým praktickým testom aj pre krajiny, ktoré zatiaľ o menších reaktoroch predovšetkým pripravujú štúdie a regulačné rámce.

Čítajte viac z kategórie: Novinky