Slovenské F-16 dostanú miliardový elektronický štít. Dokáže oklamať nepriateľa a varovať pilota

Americká spoločnosť L3Harris dokončila prvých 35 systémov elektronického boja Viper Shield určených pre stíhačky F-16. Medzi ôsmimi krajinami, ktoré si túto ochranu objednali, je aj Slovensko. Zatiaľ však nevieme, komu poputujú prvé vyrobené kusy.

Slovenské stíhačky F-16 Block 70 nedostanú iba moderný radar, výzbroj a komunikačné systémy. Ich súčasťou má byť tiež elektronický „štít“, ktorého úlohou je varovať pilota pred radarovými hrozbami a narúšať činnosť nepriateľských senzorov.

Spoločnosť L3Harris oznámila dokončenie prvých 35 systémov AN/ALQ-254(V)1 Viper Shield. Osem spojeneckých krajín si objednalo spolu 233 exemplárov, pričom vývoj, skúšky a rozbehnutie výroby podporila spoločná investícia partnerov vo výške približne miliardy dolárov.

Podľa portálu Defence Blog je medzi potvrdenými zákazníkmi aj Slovensko. Ďalšími sú napríklad Bulharsko, Poľsko, Bahrajn, Maroko, Taiwan a Peru. Slovensko si ešte v roku 2018 objednalo flotilu 14 stíhačiek F-16 Block 70.

Neviditeľný súboj sa začína skôr, než priletí raketa

Viper Shield nie je fyzický pancier ani systém, ktorý by zostreľoval prilietajúce rakety. Ide o kombináciu radarového výstražného prijímača a elektronických protiopatrení.

Výstražná časť zachytáva elektromagnetické signály v okolí lietadla. Dokáže upozorniť pilota, že stíhačku vyhľadáva radar protivzdušnej obrany, sleduje ju nepriateľské lietadlo alebo na ňu už môže byť navádzaná raketa. Systém pritom musí rozlíšiť jednotlivé druhy vysielačov a určiť, ktoré predstavujú najväčšie nebezpečenstvo.

Druhou časťou je aktívna elektronická obrana. Tá môže proti radaru vyslať upravený signál a sťažiť mu presné určenie polohy alebo pohybu stíhačky. Defence Blog v tejto súvislosti spomína technológiu digitálnej rádiofrekvenčnej pamäte, známu pod skratkou DRFM.

Pri podobných riešeniach sa zachytený radarový impulz zdigitalizuje, upraví a odošle späť. Nepriateľský radar potom môže dostať skreslenú informáciu o vzdialenosti, rýchlosti alebo smere cieľa. Konkrétne režimy Viper Shieldu však výrobca nezverejňuje.

Rozdiel oproti klasickej rušičke spočíva v presnosti. Namiesto zahltenia širokého pásma silným šumom môže digitálny systém reagovať na konkrétny radar a vytvárať dôveryhodnejšie falošné odozvy. Ani takáto technológia však nezaručuje, že lietadlo zostane nezistiteľné alebo že oklame každý moderný radar.

l3harris

Elektronika sa musí dohodnúť s vlastným radarom

Viper Shield bol navrhnutý pre F-16 Block 70/72 a musí spolupracovať s radarom APG-83 typu AESA. To je technicky náročné, pretože radar stíhačky aj systém elektronického boja pracujú s výkonnými rádiofrekvenčnými signálmi. Ak by neboli správne koordinované, mohli by sa navzájom rušiť.

L3Harris používa softvérovo definovanú architektúru, ktorá má umožniť postupné aktualizovanie systému podľa toho, ako sa objavujú nové radary a spôsoby navádzania zbraní. Výrobca zároveň tvrdí, že využívanie komerčne dostupných komponentov pomohlo zmenšiť rozmery, znížiť hmotnosť a uľahčiť budúce modernizácie.

Na nových stíhačkách Block 70/72 možno Viper Shield integrovať priamo do lietadla. Pre staršie verzie F-16 vzniká aj externý kontajner zavesený pod trupom alebo krídlom. L3Harris už dokončil prvý takýto kontajner s produkčným hardvérom, čo otvára cestu k modernizácii existujúcich flotíl.

Prvých 35 kusov nemusí smerovať na Slovensko

Dokončenie prvej série neznamená, že niektorý z 35 systémov automaticky dostane Slovensko. L3Harris nezverejnil ich rozdelenie medzi zákazníkov ani presný harmonogram dodávok jednotlivým krajinám.

Verejné nie sú ani údaje o dosahu detekcie, výkone rušenia či databáze podporovaných radarových hrozieb. Ide o citlivé parametre, podľa ktorých by protivník mohol pripravovať vlastné protiopatrenia. Reálne schopnosti systému preto nemožno posudzovať iba podľa marketingových vyhlásení výrobcu.

Pre slovenské letectvo však predstavuje Viper Shield významnú súčasť výbavy. Moderná stíhačka totiž nepotrebuje iba rýchlosť a rakety. Musí tiež včas pochopiť, kto ju sleduje, aký typ zbrane jej hrozí a ako narušiť reťazec medzi radarom, navádzacím systémom a raketou.

Elektronický boj nedokáže nahradiť správnu taktiku ani fyzickú protivzdušnú obranu. Pilotovi však môže poskytnúť niekoľko rozhodujúcich sekúnd a nepriateľskému radaru vniesť do situácie neistotu. Práve to môže rozhodovať o tom, či sa F-16 z nebezpečného priestoru vráti.

Čítajte viac z kategórie: Novinky