Rusko chce do konca roka 2026 dokončiť skúšky nového typu balistickej rakety s dosahom približne 800 kilometrov. Tvrdí to zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj, ktorý o pripravovanom programe informoval na zasadnutí Medziparlamentnej rady Ukrajina – NATO.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Podľa informácií, ktoré priniesli portály Ukrajinska pravda a United24 Media, môže Rusko počas skúšok útočiť aj na skutočné ciele v západnej časti Ukrajiny. Nová zbraň by sa tak netestovala iba na uzavretom polygóne, ale priamo vo vojne.

Najväčší problém predstavuje množstvo neznámych. Raketa nemá verejne potvrdený názov, fotografiu ani známe technické riešenie. Ukrajinská rozviedka nezverejnila ani jej rýchlosť, presnosť, hmotnosť hlavice či typ odpaľovacieho zariadenia.

Poznáme jediné silné číslo

Dosah 800 kilometrov by novinku zaradil medzi balistické rakety krátkeho doletu, ktorých horná hranica sa zvyčajne stanovuje na približne 1 000 kilometrov. Napriek tomu by išlo o citeľné zlepšenie oproti najznámejšiemu ruskému taktickému systému Iskander-M.

Podľa databázy Missile Threat projektu CSIS má balistická raketa 9M723 systému Iskander-M dosah približne 400 až 500 kilometrov. Je dlhá 7,3 metra, pri štarte váži takmer štyri tony a môže niesť hlavicu s hmotnosťou 480 až 700 kilogramov.

Článok pokračuje pod videom ↓

Osemstokilometrový dosah by bol oproti verejne uvádzanému maximu Iskanderu väčší približne o 60 percent. Rusko by mohlo odpaľovať rakety z bezpečnejšej vzdialenosti a stále ohrozovať letiská, železničné uzly, sklady, energetické zariadenia či zbrojárske podniky na západe Ukrajiny.

Samotný dosah však nehovorí, aký veľký náklad raketa unesie. Konštruktéri pri predlžovaní doletu spravidla potrebujú viac paliva, účinnejší motor, ľahšie materiály alebo menšiu hlavicu. Bez fotografií a trosiek nemožno určiť, ktorú cestu si vybral ruský priemysel.

Balistický raketový systém Iskander.
Vitaly V. Kuzmin/Wikimedia Commons

Predĺžený Iskander zatiaľ nemožno potvrdiť

Jednou z možností je modernizácia existujúcej rakety Iskander. V otvorených zdrojoch sa už objavovalo neoficiálne označenie Iskander-1000 pre verziu s predĺženým dosahom. Ukrajinská rozviedka však nepotvrdila, že aktuálne varovanie súvisí práve s týmto projektom.

Rovnako môže ísť o nový systém, ktorý iba využíva niektoré súčiastky, výrobné postupy alebo odpaľovacie zariadenie z rodiny Iskander. Pre Rusko by bolo výhodné zachovať existujúcu mobilnú platformu. Nemuselo by budovať úplne nové jednotky, servisné zázemie a logistický reťazec.

Iskander dokáže po štarte manévrovať a používa klamné ciele, čím komplikuje prácu protivzdušnej obrany. Ak by nová raketa prevzala podobné schopnosti a pridala väčší dosah, Ukrajina by získala ešte menej času na jej odhalenie a vyhodnotenie cieľa.

Balistické rakety navyše letia výrazne rýchlejšie než väčšina riadených striel alebo útočných dronov. Na ich zachytenie Ukrajina potrebuje najmodernejšie systémy, predovšetkým Patriot s vhodnými interceptormi. Tých však nemá neobmedzené množstvo.

Iskander-M s kazetovou muníciou

S Orešnikom ju zatiaľ nemožno porovnávať

Novú raketu si netreba zamieňať so systémom Orešnik. Ten patrí medzi balistické rakety stredného doletu a podľa CSIS môže zasahovať ciele vzdialené približne 3 500 až 5 470 kilometrov. Dokáže niesť viacero návratových telies a Rusko ho využíva aj ako nástroj strategického a jadrového odstrašenia.

Zbraň s dosahom 800 kilometrov by mala skôr taktickú úlohu. Mohla by pravidelne napádať ciele v ukrajinskom tyle bez toho, aby Rusko míňalo podstatne väčšie a pravdepodobne drahšie strategické rakety.

Takéto využitie by bolo nebezpečné najmä v prípade, ak by Moskva zvládla sériovú výrobu. Jedna skúšobná raketa schopnosti armády zásadne nemení. Desiatky kusov mesačne by už mohli prinútiť Ukrajinu premiestniť protivzdušnú obranu, rozptýliť logistiku a chrániť ďalšie mestá.

Slovensko nie je cieľom, dôsledky však môže pocítiť

Vyjadrenie ukrajinskej rozviedky nehovorí, že by Rusko plánovalo zaútočiť na Slovensko alebo iný štát NATO. Dosah rakety tiež nemožno posudzovať bez znalosti miesta odpálenia. Osemsto kilometrov neznamená, že každý ruský odpaľovač automaticky ohrozuje slovenské územie.

Západná Ukrajina však hraničí so Slovenskom, Poľskom, Maďarskom a Rumunskom. Nachádzajú sa tam dôležité dopravné trasy, cez ktoré prúdi zahraničná pomoc, civilný tovar aj energetické dodávky. Intenzívnejšie raketové útoky môžu narušiť železničnú dopravu, hraničné priechody a infraštruktúru v bezprostrednej blízkosti EÚ.

Rozhodujúce preto bude, či sa objavia dôkazy o skúšobnom štarte, nové satelitné zábery alebo trosky umožňujúce identifikovať motor a navádzanie. Dovtedy zostáva 800-kilometrová raketa spravodajským varovaním, nie potvrdenou zbraňou. Ak však Rusko testy skutočne spojí s útokmi na západ Ukrajiny, prvé odpovede nemusí priniesť tlačová konferencia, ale až analýza toho, čo dopadne na zem.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP