Ruské sily podľa novej analýzy prepájajú útočné a prieskumné drony do rádiových sietí, v ktorých jednotlivé stroje fungujú ako lietajúce retranslačné uzly. Čínske modemy im majú umožňovať živé ovládanie až 150 až 175 kilometrov od najvzdialenejšej pozemnej stanice, nejde však o maximálny dolet dronu.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Bežné diaľkovo ovládané drony využívajú priame spojenie medzi strojom a pozemnou riadiacou stanicou. Dosah takéhoto spojenia obmedzuje zakrivenie terénu, prekážky, výkon vysielača, rušenie aj samotná vzdialenosť. Ak dron odletí príliš ďaleko alebo stratí rádiovú viditeľnosť, operátor príde o obraz a možnosť reagovať na aktuálnu situáciu.

Rusko podľa analýzy Calibre Defence a KI Insights tento problém rieši pomocou rádiových sietí typu mesh. V nich sa informácie nemusia prenášať priamo z pozemnej stanice k cieľovému dronu. Signál môže prejsť cez ďalšiu pozemnú stanicu alebo jeden či viac dronov, ktoré sa vo vzduchu správajú ako mobilné retranslačné uzly.

Drony si teda neodovzdávajú riadenie, ale dátové pakety obsahujúce povely, telemetriu a živý obraz. Sieť zároveň môže meniť trasu prenosu podľa dostupnosti jednotlivých uzlov. Ak jedno spojenie vypadne, systém sa pokúsi nájsť inú cestu. Princíp sa podobá domácej mesh Wi-Fi, hoci vojenské riešenie pracuje s väčšími vzdialenosťami, smerovými anténami a podstatne vyšším výkonom.

Použité rádiá využívajú technológiu MIMO, pri ktorej viacero antén súčasne vysiela a prijíma signál. Výsledkom môže byť stabilnejšie spojenie, vyššia priepustnosť a lepšia odolnosť proti zhoršeniu signálu. Neznamená to však úplnú imunitu proti elektronickému boju.

Článok pokračuje pod videom ↓

Operátor môže meniť cieľ aj počas letu

Ukrajinské vojenské zdroje citované analytikmi odhadujú, že reťazec takto prepojených dronov môže udržať živé spojenie vo vzdialenosti približne 150 až 175 kilometrov od najvzdialenejšej ruskej pozemnej stanice. Podľa analýzy ide približne o dvojnásobok možností ruských mesh sietí z roku 2025.

Tento údaj označuje dosah rádiového spojenia, nie maximálnu vzdialenosť, ktorú dokáže dron fyzicky preletieť. Stroje ako Geran-2 môžu vďaka vlastnej zásobe paliva zasahovať omnoho vzdialenejšie ciele, často však letia podľa vopred naprogramovanej trasy. Živý dátový kanál pridáva operátorovi možnosť sledovať obraz z kamery, meniť smer letu a vyberať cieľ podľa aktuálnej situácie.

Podľa informácii portálu Defence Blog boli podobné systémy identifikované na dronoch Geran, Gerbera, Orlan, Supercam, Lancet, Scalpel a Molniya. Ruskí operátori mali demonštrovať živé riadenie strojov pri Dnipre, približne 100 kilometrov od frontu.

Analýza uvádza aj júlový útok na závod na spracovanie plynového kondenzátu pri obci Seleščyna v Poltavskej oblasti. Dron Geran sa mal počas zásahu nachádzať približne 125 kilometrov od územia kontrolovaného Ruskom a zostať pod priamym dohľadom operátora. Ide však o zistenie analytikov založené na ukrajinských zdrojoch, nie o nezávisle overený test komunikačného systému.

rusky kamikadze dron
Calibre Defence

Kľúčové rádiá neprichádzajú z Ruska

Hardvér použitý v sieťach má pochádzať najmä od čínskych spoločností Shenzhen Sinosun Technology a Shenzhen Xingkai Technology. Niektoré zariadenia v Rusku distribuuje petrohradská firma Ayaks, označovaná aj ako Ajax Technologies. Analytici predpokladajú, že pôvodným výrobcom časti jej produktov je práve Sinosun.

Rusko dokáže čínske súčiastky integrovať do vlastných lietadiel, upravovať softvér a budovať okolo nich komunikačnú architektúru. Pri samotných rádiách však podľa KI Insights zostáva závislé od čínskych dodávateľov.

Rozdiel je viditeľný na drone Molniya 2R. Základný stroj má podľa odhadu stáť 800 až 1 200 dolárov. Po doplnení kamier, palubného počítača, spracovania obrazu a mesh rádia sa cena retranslačnej verzie zvyšuje približne na 4 000 až 5 000 dolárov. Samotné čínske modemy môžu v závislosti od výkonu stáť od 2 000 do 12 000 dolárov.

Sieť má cenu aj slabé miesta

Mesh spojenie nie je náhradou satelitnej komunikácie. Jeho výkon podľa analýzy prudko klesá za hranicou približne 100 až 200 kilometrov. S každým ďalším retranslačným bodom môže rásť oneskorenie obrazu a povelov, čo komplikuje útoky proti rýchlo sa pohybujúcim cieľom. Rádiové vysielanie navyše možno zachytiť, lokalizovať a rušiť.

Pre obranu preto nestačí zostreliť iba dron nesúci výbušninu. Hodnotným cieľom sa stávajú aj retranslačné stroje a pozemné stanice, pretože ich vyradenie môže prerušiť spojenie pre väčšiu časť siete.

Z pohľadu Slovenska a ďalších krajín na východnom krídle NATO je podstatné najmä to, že hrozbu už netvorí iba samotný dolet dronu. Rozhodujúca je celá sieť pozostávajúca zo senzorov, rádií, operátorov a vzdušných uzlov. Dron môže zostať lacným lietadlom, no vďaka elektronike sa z neho stáva súčasť podstatne nebezpečnejšieho systému.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP