Možno si doteraz žil v predstave, že lesy sú dokonalým štítom proti globálnemu otepľovaniu. Tridsaťsedem rokov prebiehajúci experiment v americkom Massachusetts však priniesol objav, ktorý túto istotu definitívne búra.

Ukazuje sa totiž, že stúpajúce teploty dokážu prebudiť k životu procesy, ktoré boli doteraz pre vedu záhadou. Reč je o stabilnom uhlíku, ktorý mal zostať bezpečne uväznený pod povrchom na celé stáročia.

Ako vyplynulo z najnovších zistení, pôdne mikróby pod vplyvom tepla začínajú požierať aj tie najodolnejšie organické zlúčeniny a uvoľňujú ich do atmosféry v podobe oxidu uhličitého.

Tento proces vytvára nebezpečnú špirálu, ktorú vedci doteraz poriadne nezarátali do svojich predpovedí. Čím je teplejšie, tým viac plynu pôda uvoľní, čo opäť zvýši globálnu teplotu.

Takmer štyri desaťročia pod mikroskopom

Za týmto prelomovým výskumom stojí Jerry Melillo, uznávaný vedec z Marine Biological Laboratory. Ten strávil neuveriteľných 37 rokov sledovaním vyhrievaných parcel v lesnej oblasti Harvard Forest. Tím výskumníkov udržiaval pôdu na týchto miestach nepretržite o 5 °C teplejšiu, než bolo okolité prostredie.

Keď tento pokus koncom osemdesiatych rokov minulého storočia začínal, zvýšenie o päť stupňov Celzia predstavovalo najhorší možný scenár vývoja klímy do budúcnosti. Dnes sme sa však k tomuto číslu nebezpečne priblížili.

Melillo vysvetľuje, že kľúčom k celému problému sú pôdne mikroorganizmy. Mikróby sú kritickou zložkou pôdnych ekosystémov, pretože rozkladajú organickú hmotu a recyklujú živiny nevyhnutné pre rast rastlín. Keď sa však pôda ohreje, ich apetít sa dramaticky zvýši.

Gemini/Pixabay (úprava redakcie)

Keď povolí aj to najstabilnejšie pôdne tajomstvo

Dlhé desaťročia sa zdalo, že pôda si svoje najhlbšie zásoby uhlíka stráži. Počas prvých tridsiatich rokov experimentu sa rozkladala najmä povrchová, ľahko dostupná organická hmota. Zlom však nastal vo štvrtej dekáde nepretržitého zahrievania.

Vedci s prekvapením zistili, že mikróby sa pustili aj do stabilných foriem pôdneho uhlíka, ktoré mali byť voči rozkladu imúnne. Tento zvrat znamená, že lesy môžu v budúcnosti prispievať k otepľovaniu planéty oveľa viac, než sme predpokladali.

Globálne priemerné teploty už stúpli o viac ako jeden stupeň Celzia. Podľa Melilla bude ďalší vývoj závisieť od toho, ako rýchlo dokážeme znížiť emisie z fosílnych palív a zastaviť drancovanie lesov.

Spätná väzba, ktorá prepisuje modely

Tento novoobjavený mechanizmus je pre klimatológov varovaním. Ak chceme mať presné predpovede vývoja klímy, musíme reakciu pôdy urýchlene zapracovať do globálnych počítačových modelov.

Zem už v minulosti zažila dramatické klimatické zvraty. Napríklad, veľké umieranie spred štvrť miliardy rokov ukázalo, aké fatálne následky môže mať narušenie globálnych cyklov. Hoci vtedy išlo o iné mechanizmy, princíp zostáva rovnaký – akonáhle sa raz prírodné systémy vymknú spod kontroly, následky sú katastrofálne.

Čo to znamená pre nás

Pre Slovensko, ktorého krajinu tvoria z veľkej časti práve lesy, je tento výskum dôležitým mementom. Ukazuje nám, že ochrana prírody sa nemôže obmedziť len na výsadbu nových stromov. Musíme chrániť celistvosť a zdravie pôdy, ktorá pod nimi leží.

Ak dovolíme, aby naše lesné pôdy degradovali, vysychali a prehrievali sa, prídeme o kľúčového spojenca, ktorý namiesto ukladania skleníkových plynov začne tieto plyny nekontrolovane chrliť do ovzdušia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky