Vo vesmíre narážame na objekty, ktoré popierajú akúkoľvek našu logiku. Predstav si obrovskú plynnú guľu, ktorá je triapolkrát ťažšia ako náš Jupiter, no obieha tak blízko svojej materskej hviezdy, že jeden kompletný obbeh urobí za necelé dva dni. Tieto extrémne svety nazývame „horúce Jupitery“. Sú to pekelné miesta, kde teploty dosahujú tisíce stupňov Celzia.

A práve jeden takýto kozmický bizár teraz zamotal hlavy vedcom po celom svete. Ide o exoplanétu s názvom CoRoT-2 b, ktorá leží približne 696 svetelných rokov od nás. Ako vyplynulo z najnovších zistení, tento gigantický svet sa správa úplne inak, než by podľa našich doterajších fyzikálnych modelov mal. Našli sme na ňom niečo, čo nedáva zmysel.

Horúci Jupiter, ktorý sa správa ako blázon

Doteraz si astronómovia mysleli, že takmer všetky horúce Jupitery majú takzvanú viazanú rotáciu (sú slapovo uzamknuté). Znamená to, že k svojej hviezde sú otočené stále rovnakou stranou. Výsledkom je permanentný, extrémne horúci deň na jednej pologuli a večná, chladnejšia noc na tej druhej. Vďaka silným vetrom v ich atmosférach sa však najhorúcejšie miesto na planéte (tzv. hotspot) zvyčajne posunie mierne v smere rotácie a obehu planéty.

Lenže CoRoT-2 b na tieto pravidlá kašle. Výskumníci totiž zistili, že jeho najhorúcejšie miesto sa nachádza na úplne opačnej strane, než predpovedali všetky existujúce simulácie. Podľa vedúcej výskumného tímu Aurory Kesseli z NASA Exoplanet Science Institute (NExScI) ide o obrovské prekvapenie, ktoré ukazuje, že univerzálny model pre tieto planéty skrátka neexistuje.

Deň, ktorý trvá dvakrát dlhšie než celý rok

Ako je možné, že sa hotspot posunul opačným smerom? Vedci analyzovali dáta a prišli s dychberúcim vysvetlením: CoRoT-2 b nie je slapovo uzamknutá. Namiesto toho rotuje extrémne pomaly. Jeden jediný deň na tejto planéte trvá približne tri pozemské dni. To je obrovský paradox, pretože jeden kompletný obbeh okolo hviezdy – teda celý jej rok – jej zaberie iba 1,5 pozemského dňa (približne 41 hodín).

Ak si to spočítaš, zistíš, že deň na tejto planéte je dvakrát dlhší ako jej rok. Kým sa planéta stihne raz otočiť okolo svojej osi, obehne svoju hviezdu takmer dvakrát. Práve táto superpomalá rotácia spôsobuje, že atmosférické prúdy ženú teplo presne opačným smerom, než na aký sme boli doteraz zvyknutí.

Keď chceme odhaľovať tajomstvá takýchto vzdialených svetov, potrebujeme špičkovú techniku. Len nedávno sme videli, ako tri najlepšie teleskopy sveta spojili sily a detailne odfotili hlboký vesmír. Práve nová generácia prístrojov nám pomôže zistiť, čo presne túto anomáliu spôsobuje.

Prečo nám tento objav komplikuje hľadanie života?

Možno si povieš, prečo by nás mala trápiť nejaká prehriata plynová guľa stovky svetelných rokov od nás. Odpoveď je jednoduchá: rotácia zásadne ovplyvňuje klímu. Podmienky viazanej rotácie očakávame aj pri menších, potenciálne obývateľných kamenných planétach, ktoré obiehajú okolo červených trpaslíkov. Ak sa ukáže, že naše modely rotácie nefungujú spoľahlivo ani pri obrovských plynných obroch, hľadanie mimozemského života na menších svetoch bude oveľa komplikovanejšie.

Tím Aurory Kesseli prezentoval tieto prekvapivé výsledky na 248. stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti v kalifornskej Pasadene a štúdiu publikoval na webe arXiv. Ďalším krokom bude zistiť, čo presne spomaľuje rotáciu CoRoT-2 b a či ide o výnimku, alebo o bežný jav vo vesmíre.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda