Občianske združenie Slovensko.Digital upozornilo, že NASES sa podľa dokumentov, ku ktorým sa združenie dostalo, chystá podpisovať IT zmluvy za viac než 93 miliónov eur. Podľa združenia majú mať projekty aj dodatočné prevádzkové náklady približne 15 miliónov eur ročne a veľká časť špecifikácie má byť označená ako „limitovaná informácia“.

Ministerstvo investícií pritom dlhodobo tvrdí, že Slovensko.sk potrebuje zásadnú obnovu. V oficiálnom Q&A k projektu uvádza, že časť pripravovaných projektov mala riešiť havarijný stav Ústredného portálu verejnej správy, používateľský komfort a možnosť používať Slovensko.sk plnohodnotne v mobile.

Slovensko nepotrebuje ďalší drahý štátny portál, ktorý bude občan používať iba vtedy, keď už naozaj musí. Ak má štát minúť desiatky miliónov eur na nové IT systémy, prvá otázka nemá znieť, kto projekt dodá. Ale čo presne sa zlepší človeku, ktorý sa chce prihlásiť, podpísať dokument, zaplatiť poplatok alebo vybaviť úrad bez cesty na pobočku?

Problém nie je len suma, ale aj budúci účet

Pri štátnom IT sa často pozeráme iba na obstarávaciu cenu. To je chyba. Projekt za 93 miliónov eur môže byť drahý už sám osebe, no ešte dôležitejšia je otázka, koľko bude stáť každý ďalší rok.

Slovensko.Digital upozorňuje práve na ročnú prevádzku vo výške približne 15 miliónov eur. Ak by takýto náklad zostal v rozpočte dlhodobo, nejde o jednorazovú modernizáciu, ale o nový trvalý výdavok štátu.

Dobré štátne IT sa preto nemeria tým, koľko modulov pribudlo v dokumentácii. Meria sa tým, koľko papierových návštev úradu odpadlo, koľko formulárov sa pred-vyplní automaticky, koľko služieb funguje v mobile, koľko podnikateľov nemusí bojovať s čítačkou a koľko ľudí dokáže vybaviť životnú situáciu bez toho, aby museli poznať vnútorné skratky štátu.

Slováci už nechcú digitálnu kulisu

Na Slovensku sa veľa hovorí o digitálnom štáte, ale občan si ho pamätá najmä cez konkrétne momenty: elektronický občiansky, certifikáty, podpisovanie, schránky, eDoklady, aplikácie a portály, ktoré niekedy fungujú dobre a inokedy narážajú na tvrdú realitu.

digitálne doklady výpadok občiansky v mobile
ChatGPT (úprava redakcie)

Ako sme nedávno upozornili, digitálne doklady ukázali presne tento problém. Slovensko chce občiansky a vodičský preukaz v mobile, no problémy s aplikáciou eDoklady pripomenuli, že digitálny štát nestojí iba na peknej ikonke v mobile, ale na spoľahlivosti celého systému.

To je dôležité aj pri nových IT projektoch. Ak štát investuje do identity, schránok, autorizácie alebo komunikácie medzi úradmi, výsledkom nemá byť ďalšia vrstva zložitosti. Výsledkom má byť menej krokov, menej prihlasovania, menej opakovaného vypĺňania údajov a menej situácií, keď občan nerozumie, čo má urobiť.

Dobrá digitálna služba sa nespozná podľa toho, že sa dá teoreticky použiť. Spozná sa podľa toho, že ju bežný človek dokončí bez návodu.

Utajenie pri občianskych službách musí byť výnimka

Pri štátnom IT existujú oblasti, kde je opatrnosť namieste. Kyberbezpečnosť, architektúra kritických systémov alebo citlivé bezpečnostné prvky nemožno zverejniť úplne bez obmedzení. Lenže to neznamená, že verejnosť nemá vedieť, čo štát kupuje, prečo to kupuje a aký výsledok má dostať.

Ak je veľká časť špecifikácie označená ako limitovaná informácia, vzniká problém dôvery. Občan nevidí, či štát kupuje skutočne potrebnú funkcionalitu, duplicitné riešenie alebo drahé licencie, ktoré budú o pár rokov opäť vyžadovať ďalšie peniaze.

Pri Slovensko.sk by sa dali merať jednoduché veci. Koľko služieb sa dá vybaviť kompletne v mobile. Koľko formulárov sa pred-vyplní údajmi, ktoré štát už má. Koľko úkonov nevyžaduje čítačku. Koľko podaní sa dá podpísať bez technického stresu. Koľko ľudí opustí službu pred dokončením. Koľko úradných listov sa zmení na jednoduchú notifikáciu s jasným ďalším krokom.

Najväčšie riziko je duplicita

Slovensko.Digital podľa viacerých médií upozorňuje, že pripravované riešenia môžu obsahovať duplicity s existujúcimi štátnymi systémami, napríklad v oblasti elektronickej schránky, prihlasovania alebo autorizácie. TA3 v súvislosti s projektmi uviedla, že výhrady smerujú aj k riešeniam spojeným s eIDAS, keďže prihlasovanie a elektronickú autorizáciu už dnes zabezpečujú existujúce štátne nástroje.

Duplicitný systém je drahý dvakrát. Najprv pri nákupe, potom pri prevádzke. A najhoršie je, že občan z neho nemusí mať žiadny prínos. Namiesto jednej jasnej služby vznikne ďalšia vrstva, ďalšie rozhranie, ďalšia integrácia a ďalšia výhovorka, prečo niečo ešte nefunguje.

Čo by mal občan za 93 miliónov vidieť?

Podnikateľ by mal vedieť ľahšie podpísať a podať dokument. Rodič by mal vybaviť príspevok bez hľadania správneho formulára. Vodič by mal rozumieť, čo mu prišlo do elektronickej schránky. Človek s novým občianskym by nemal riešiť, prečo potrebuje ďalší softvér, ďalší návod a ďalší pokus. A ten, kto používa mobil, by nemal mať pocit, že štát preniesol starý problém na menšiu obrazovku.

V článku o digitálnych dokladoch sme videli, že Slovensko vie spustiť službu, ktorá má dobrý zámer, ale narazí na dôveru používateľov, technické detaily a stabilitu. Pri projektoch za desiatky miliónov eur je preto kľúčové nepýtať sa iba na víziu, ale na obyčajnú prevádzku: bude to fungovať v pondelok ráno, keď to budú potrebovať tisíce ľudí?

Slovensko.sk potrebuje zlepšenie. O tom sa dá polemizovať len ťažko. Otázka je, či pripravované projekty zlepšia život občanovi, alebo iba nafúknu ďalšiu vrstvu štátneho IT.

Pri verejných peniazoch nestačí dôverovať sľubom. Ak štát tvrdí, že projekt vyrieši havarijný stav portálu, nech ukáže, ktoré časti sú havarijné, aké alternatívy zvažoval, prečo vybral konkrétne riešenie a koľko bude stáť jeho prevádzka po 3, 5 a 10 rokoch.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP