Turecké drony už dávno nie sú len lacné lietajúce nosiče malých bômb. Ankara ich postupne mení na platformy, ktoré vedia niesť muníciu s dosahom desiatok až stoviek kilometrov a útočiť na ciele ďaleko za frontovou líniou. Najnovší príklad je strela İHA-230 od spoločnosti Roketsan.

Dron už nemusí preletieť priamo nad cieľ a zhodiť navádzanú bombu. Môže zostať ďalej od najnebezpečnejšej zóny a vypustiť strelu, ktorá po oddelení zapáli vlastný motor a pokračuje na cieľ samostatne.

Ako uvádza Roketsan, UAV-230, v tureckom označení İHA-230, je nadzvuková balistická strela vzduch-zem určená pre bezpilotné prostriedky. Jej operačný dosah má byť viac než 150 km v závislosti od rýchlosti a výšky, z ktorej ju nosič vypustí. Strela nesie trieštivú hlavicu a po odhodení z dronu najprv krátko klesá voľným pádom, následne autonómne zapáli motor na tuhé palivo.

Dron už nie je len lietajúci stojan na bombu

Klasická predstava ozbrojeného dronu bola roky pomerne jednoduchá. Stroj krúži nad bojiskom, nájde cieľ a zhodí menšiu presne navádzanú muníciu. To stále platí, no Turecko tlačí koncept ďalej. Drony ako Bayraktar Akıncı majú niesť ťažšie zbrane, pôsobiť vo väčšej vzdialenosti a dopĺňať úlohy, ktoré kedysi patrili skôr lietadlám alebo pozemným raketovým systémom.

TurDef už pri skorších testoch Akıncı s UAV-230 upozornil, že strela môže mať dosah viac než 150 km a že systém sa pripravuje ešte pred opustením dronu. Po oddelení pokračuje vlastným balistickým profilom letu.

To mení plánovanie útoku aj obrany. Ak dron nesie klasickú bombu, musí sa dostať relatívne blízko k cieľu. Ak nesie strelu s väčším dosahom, môže zostať ďalej od časti protivzdušnej obrany a stále ohrozovať sklady, veliteľské body, radary alebo logistiku.

Na podobný princíp sme upozorňovali pri ukrajinských útokoch na ruskú logistiku. Tam sa ukázalo, že moderná vojna sa neláme iba na tankoch, ale na schopnosti zasahovať palivo, nákladné autá, sklady a trasy hlbšie v tyle. İHA-230 zapadá do rovnakej logiky: lacnejšia lietajúca platforma dostáva zbraň, ktorá jej predlžuje ruku ďaleko za bezprostredné bojisko.

Turecko z toho robí exportný príbeh

Turecký obranný priemysel dnes stavia na tom, že vie ponúknuť zbrane rýchlejšie, lacnejšie a flexibilnejšie než časť západných dodávateľov. Reuters v aktuálnej analýze píše, že turecký obranný export sa od roku 2021 viac než strojnásobil na 10 miliárd dolárov a že krajina dodáva zbrane takmer 40 štátom. Podľa Reuters Turecko zároveň dodáva približne 65 % ozbrojených dronov používaných vo svete.

Zo strany Turecka nejde len o technologickú demonštráciu pre vlastnú armádu. Turecko tým ukazuje zákazníkom, že jeho dronový ekosystém sa posúva od menších taktických zásahov k hlbším úderom. Ak krajina nemá drahé stíhačky, veľké zásoby riadených striel alebo silné letectvo, ozbrojený dron s nadzvukovou strelou môže vyzerať ako dostupnejšia cesta k presnému úderu na väčšiu vzdialenosť.

Ako sme písali pri porovnaní F-35 a Su-57, moderný vzdušný boj už nerozhoduje len platforma, ale celý systém okolo nej: senzory, zbrane, dáta, servis a počet reálne dostupných kusov. Turecké drony s raketami ako İHA-230 idú inou cestou než drahé stíhačky, no riešia podobnú otázku: ako dostať presnú zbraň k cieľu bez zbytočného rizika pre pilota.

PVO bude musieť počítať s novým typom hrozby

Pre protivzdušnú obranu je takýto vývoj nepríjemný. Dron už nie je iba pomalý cieľ, ktorý sa snaží dostať nad pozíciu a zhodiť muníciu. Stáva sa nosičom zbrane, ktorá môže priletieť rýchlejšie, z väčšej vzdialenosti a po inom profile než bežná bomba.

mbda-systems

To neznamená, že İHA-230 je nezastaviteľná zbraň. Každá strela má svoje limity, závisí od navádzania, spravodajských dát, kvality cieľových súradníc a schopnosti nosiča prežiť v blízkosti bojiska. No pre plánovačov PVO pridáva ďalšiu vrstvu. Nestačí sledovať samotný dron. Treba rátať aj s tým, že dron môže vypustiť strelu ešte predtým, než sa dostane do zóny, kde by ho obranca chcel zostreliť.

Drony sa posúvajú z taktickej úrovne vyššie

Najväčší význam İHA-230 nie je v jednej konkrétnej strele. Je v zmene kategórie. Drony sa začali ako prieskumné oči nad bojiskom, potom sa stali nosičmi presnej munície a dnes sa postupne posúvajú k úlohám, ktoré majú operačný dosah.

Pre NATO je to signál, že v budúcich konfliktoch nebude stačiť deliť hrozby na „lacné drony“ a „seriózne rakety“. Tieto svety sa začínajú miešať. Dron môže byť lacnejší než stíhačka, no zbraň pod jeho krídlom už môže ohroziť cieľ ďaleko za frontom.

Turecko tým zároveň posilňuje vlastnú pozíciu v obrannom priemysle. Neponúka len samotný dron, ale celý balík: platformu, muníciu, senzory, exportnú flexibilitu a schopnosť prispôsobiť systém zákazníkovi. Práve preto by sa na İHA-230 nemalo pozerať ako na exotickú tureckú novinku. Je to ukážka toho, kam sa posúva vzdušná vojna, keď sa lacnejšie bezpilotné platformy začnú spájať so zbraňami, ktoré kedysi patrili úplne inej kategórii.

Čítajte viac z kategórie: Novinky