V tomto texte boli použité materiály TASR.

Projekt Smart transformačného a inovačného konzorcia Slovensko, skrátene STICS, vstupuje do fázy, v ktorej sa z vízií začínajú rysovať konkrétne technologické riešenia pre mestá, obce a celé regióny. Ambíciou iniciatívy je prepojiť akademický výskum, podnikateľský sektor, samosprávy aj mimovládne organizácie tak, aby moderné technológie a dátové prístupy nezostali zatvorené v laboratóriách, ale reálne zlepšovali fungovanie verejného priestoru. Po niekoľkomesačnej prípravnej fáze, ktorá sa začala v apríli, projekt zhodnotil doterajší progres na valnom zhromaždení v Bratislave.

STICS od začiatku stavia na myšlienke tzv. Living Labov, teda živých laboratórií, kde sa nové prístupy neoverujú na simuláciách, ale priamo v podmienkach konkrétnych samospráv. Práve tu sa má ukázať, či dokáže Slovensko systematicky pracovať s dátami, výskumom a inováciami tak, aby z nich vznikali praktické riešenia pre energetiku, infraštruktúru, životné prostredie či verejné služby.

Univerzity ako motor dátovo riadených regiónov

Kľúčovú úlohu v projekte zohráva akademická sféra, pričom hlavné koordinačné opraty drží Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tá zabezpečuje nielen organizačné riadenie, ale aj odborné metodiky, koordináciu Living Labov a prepojenie výskumu s reálnou praxou v samosprávach. Ako zdôrazňuje vedenie univerzity, cieľom nie je vytvárať izolované pilotné projekty, ale budovať dlhodobo udržateľnú infraštruktúru pre inteligentné rozhodovanie.

„Univerzita Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici zabezpečuje komplexné riadenie projektu, nastavovanie odborných metodík, koordináciu Living Labov, prepájanie výskumu s praxou a prenos inovácií do reálneho prostredia samospráv. Univerzita zároveň vystupuje ako garant kvality dát, analytických postupov, participatívnych procesov i overovania dosahov zavádzaných riešení,“ vysvetlil rektor UMB Vladimír Hiadlovský.

Podľa jeho slov STICS pod vedením univerzity systematicky buduje národnú infraštruktúru pre dátovo riadené, udržateľné a inteligentné rozhodovanie, čo je presne ten typ dlhodobej koncepcie, ktorý Slovensku v oblasti smart riešení dlhé roky chýbal.

Do projektu sa aktívne zapája aj Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Tá vníma STICS ako príležitosť, ako dostať výsledky výskumu z akademického prostredia priamo do praxe a zároveň poskytnúť študentom skúsenosti, ktoré presahujú klasickú teóriu.

„Úlohou univerzity nie je len robiť vedu. Prostredníctvom Living Labov dokážeme prenášať výsledky výskumu do konkrétnych riešení, overovať výskumné poznatky v reálnom prostredí samospráv a zároveň poskytnúť študentom praktické skúsenosti na skutočných projektoch,“ konštatoval dekan fakulty Peter Štarchoň.

Samosprávy chcú konkrétne riešenia, nie prezentácie

STICS dnes združuje 24 medzinárodných partnerov. Okrem deviatich akademických inštitúcií sú medzi nimi podnikateľské subjekty, neziskové organizácie, subjekty zamerané na transfer technológií aj samotné samosprávy. Práve tie majú byť hlavným príjemcom výsledkov projektu.

Jedným z príkladov je obec Horné Srnie, ktorá sa počas prípravnej fázy zamerala na detailné zmapovanie stavu verejných budov a infraštruktúry z pohľadu energetickej efektívnosti. Analýza zahŕňala aj potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie, monitoring odpadových vôd a prípravu systematického riešenia v tejto oblasti. Pre menšie obce ide o typ analytických podkladov, na ktoré by bez podpory podobného projektu len ťažko dosiahli.

Svoje očakávania vkladá do STICS aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý projekt vníma ako nástroj na zavedenie modernejších, dátami podložených rozhodovacích procesov a rozvoj verejných služieb.

Od príprav k prototypom a verejným výstupom

Po ukončení prípravnej fázy má STICS vstúpiť do ďalšieho štádia, v ktorom už nepôjde len o analýzy a mapovanie potrieb. Partneri plánujú priniesť prvé konkrétne prototypy, modely, nástroje a metodiky, ktoré sa budú ďalej testovať, vylepšovať a postupne sprístupňovať aj širšej verejnosti.

Ak sa podarí naplniť ambície projektu, STICS môže znamenať dôležitý posun v tom, ako Slovensko pristupuje k smart riešeniam. Nie ako k marketingovej nálepke, ale ako k systematickému prepojeniu dát, technológií a reálnych potrieb miest a obcí. Presne tam totiž vzniká skutočná hodnota digitálnej transformácie.