Emisný kartel odhalený. Najväčšie európske automobilky dostali od EÚ mastnú pokutu

V článku boli použité informácie z TASR.

Európska únia vo štvrtok udelila pokuty v celkovej výške 875 miliónov eur hlavným nemeckým výrobcom automobilov za dohodu o obmedzení vývoja a zavádzania systémov kontroly emisií v automobiloch. Ide vôbec o prvú takúto pokutu svojho druhu.

Európska komisia vo štvrtok uviedla, že nemecké automobilky – Daimler, BMW a Volkswagen vrátane jeho dcérskych spoločností Audi a Porsche, porušili protimonopolné pravidlá bloku, keď sa dohodli na technickom vývoji v oblasti čistenia oxidov dusíka. Daimler však nedostal pokutu, pretože odhalil existenciu kartelu.

Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová skonštatovala, že hoci tieto spoločnosti majú technológiu na zníženie škodlivých emisií viac, ako stanovujú limity EÚ, nevyužili jej plný potenciál a odopreli spotrebiteľom možnosť kúpiť si menej znečisťujúce automobily.

@texsaspost/Twitter

„Továrne si medzi sebou navzájom konkurujú, aj pokiaľ ide o znižovanie emisií z automobilov,“ uviedla Vestagerová, podľa ktorej sa však títo výrobcovia zámerne vyhýbali vzájomnej konkurencii v tejto oblasti. Označila pritom ich konanie za nezákonné. Ide o prvý prípad, keď Komisia uložila pokuty za tajnú dohodu o brzdení využívania technického rozvoja, nie za tradičnejší cenový kartel.

Tento prípad však nesúvisel priamo s emisným škandálom Volkswagenu s názvom dieselgate. Nemecký koncern sa minulú dekádu pod tlakom dôkazov priznal, že približne 11 miliónov jeho naftových vozidiel na celom svete bolo vybavených softvérom, ktorý pri testovaní znižoval emisie oxidov dusíka. Škandál stál Volkswagen zhruba 30 miliárd eur za pokuty a odškodnenie majiteľov.

Emisné kauzy sa začínajú kopiť

Vzájomná dohoda nemeckých automobiliek je tak ďalšou emisnou kauzou, ktorá zatriasla európskym automobilovým priemyslom. Konkrétne koncerny Daimler a Volkswagen nie sú v tejto oblasti žiadnymi nováčikmi a už dávnejšie čelili kauzám s ich dieselovými motormi.

NEPREHLIADNI
Nekompromisné pravidlá: V tejto európskej krajine stojí najvýkonnejší Tiguan takmer 90 000 €, kvôli emisiám

Najväčšia nemecká skupina na ochranu spotrebiteľov VZBV nedávno podala žalobu proti automobilke Daimler, aby uľahčila majiteľom mercedesov získanie odškodného za emisný škandál dieselových modelov.

Cieľom žaloby, ktorú VZBV podala na krajskom súde v Stuttgarte, je vytvoriť precedens a umožniť tak majiteľom automobilov Mercedes GLC a GLK získať kompenzácie za softvér, ktorý sa údajne používal na oklamanie emisných testov.

Nesmieme zabudnúť ani na koncern Volkswagen a ich kauzu dieselgate, ktorá rozvírila vody nie len v Európe, ale aj v USA. Škandál odhalila na jeseň 2015 americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA), ktorá obvinila nemeckú automobilku, že do dieselových vozidiel nainštalovala softvér, ktorý jej pri testoch umožňoval zamaskovať skutočné hodnoty škodlivých emisií dusíka. VW neskôr priznal, že po svete jazdí okolo 11 miliónov áut s takýmto softvérom. Ich majitelia sa pochopiteľne domáhali odškodnenia.

Volkswagen

Kompenzácie sa tak dožadoval aj Volkswagen od svojho bývalého vedenia, ktorý túto kauzu dopustil. Bývalý šéf nemeckej automobilky Volkswagen Martin Winterkorn súhlasil so zaplatením 10 miliónov eur ako kompenzáciou za škody, ktoré Volkswagen utrpel v dôsledku emisného škandálu.

Rozhodne nevrhá dobré svetlo

Aj keď z celej situácie koncern Daimler vykľučkoval pomerne neškodne, ani naň nevrhá táto kauza dobré svetlo, nakoľko bol do emisnej dohody takisto zapojený. Celá kauza vyznieva o to smutnejšie, keďže všetky zainteresované automobilky sa prezentujú tým, že chcú byť maximálne ekologické, no touto vzájomnou dohodou dokázali presný opak.

Najmä Volkswagen, ktorý sa chce stať svetovým lídrom v oblasti elektromobility, by si mal dávať na takéto „neekologické“ škandály väčší pozor. V rokoch 2033 až 2035 chce VW úplne skoncovať s predajom áut so spaľovacími motormi v Európe, podobným problémom, ako je tento, by sa mal preto rozhodne vyvarovať.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita