Jej autám ľudia nevedia odolať. Predaj elektromobilov japonskej automobilky vystrelil o 127 %

Najväčšia automobilka sveta zažíva mimoriadne paradoxné obdobie. Japonská Toyota spolu so sesterskou prémiovou značkou Lexus dodala zákazníkom za prvých deväť mesiacov roka celkovo 309 766 čisto batériových elektromobilov, čo predstavuje obrovský medziročný skok o 127,4 %. Na papieri ide o fantastický výsledok, no v celkovej bilancii firmy napriek tomu bliká červená kontrolka. Ak sa pozrieš na celkové čísla, zistíš, že celosvetové dodávky skupiny klesajú už tri mesiace po sebe.

Hlavným dôvodom tohto stavu nie je nezáujem o autá na Západe, ale prudká transformácia na najväčšom automobilovom trhu sveta. V Číne totiž dramaticky prepadáva dopyt po benzínových vozidlách aj konvenčných hybridoch, ktoré doteraz tvorili základné piliere globálneho úspechu japonskej značky. V rovnakom čase domáci čínski výrobcovia brutálne expandujú a menia pravidlá hry, čo dokazuje aj fakt, že BYD prerástlo Toyotu, Ford, GM aj Teslu dohromady a buduje dominanciu, akej tradičné automobilky nestíhajú vzdorovať.

Rozdiel medzi úspechom na poli čistej elektromobility a celkovou kondíciou predajov odhaľuje, v akej zložitej situácii sa tradičný priemysel ocitol. Predaj batériových modelov síce rastie rýchlym tempom, no ich celkový podiel na miliónových objemoch Toyoty je stále príliš malý na to, aby dokázal vykryť prepady spaľovacích modelov na kľúčových trhoch.

Dvojnásobný skok na batériách situáciu nezachránil

Pri pohľade na mesačné štatistiky predaja batériových áut Toyoty by si čakal bujaré oslavy manažmentu. Okrem januára, kedy predaje stúpli o 87,5 %, rástol záujem o elektromobily značky v každom jednom mesiaci viac než dvojnásobne oproti predchádzajúcemu roku. Za týmto rastom stojí predovšetkým modernizácia kľúčových priekopníkov novej éry, akými sú modely bZ4X a prémiový Lexus RZ, ktoré sa po odstránení počiatočných detských chorôb konečne začali predávať v solídnych objemoch.

K lepším číslam prispelo aj rapídne rozširovanie modelového radu. Ponuku doplnil crossover C-HR+, priestrannejší variant bZ4X Touring či dostupnejší Urban Cruiser, zatiaľ čo Lexus začal zákazníkom dodávať plne elektrický sedan ES EV. Navyše, obe značky dokončujú príchod veľkých rodinných SUV s tromi radmi sedadiel, ktoré majú osloviť zákazníkov v Severnej Amerike aj v Ázii.

Podľa analytických dát platformy Cleantechnica sa samotná Toyota bZ4X prepracovala na 20. miesto najpredávanejších elektromobilov sveta s takmer stotisíc dodanými kusmi za osem mesiacov. Lenže celkové dodávky koncernu v septembri klesli o 2,2 % na 860 107 áut. Trhová realita je neúprosná: čo elektromobily získali navyše, to spaľovacie motory stratili dvojnásobne.

Čínsky trh nekompromisne trestá spaľováky aj hybridy

Kameňom úrazu celej skupiny zostáva Čína. Za prvé tri kvartály predala Toyota celosvetovo 7,51 milióna vozidiel, čo znamená celkový pokles o 3,4 %. V Číne sa však prepad zmenil na skutočný voľný pád, keď predaje klesli takmer o 20 % a zaznamenali už ôsmy negatívny mesiac za sebou. Celkovo tam automobilka za deväť mesiacov dodala približne 1,05 milióna áut, čo je o 18,9 % menej než pred rokom.

Samotné vedenie Toyoty otvorene priznáva, že spotrebiteľské správanie v Číne prechádza obrovským zlomom. Zákazníci sa odvracajú od čisto benzínových motorov a dokonca strácajú záujem aj o klasické hybridy bez možnosti nabíjania zo siete. Na vine sú stúpajúce ceny palív, no najmä dravá ponuka domácich plug-in hybridov a elektromobilov, ktoré ponúkajú neporovnateľne lepšiu technologickú výbavu a softvér za nižšie vstupné ceny.

Toyota

Nepomohlo ani to, že Toyota v Číne predáva cez svoje spoločné podniky GAC Toyota a FAW Toyota viacero špecifických elektrických modelov, akými sú sedany a SUV s označeniami bZ3, bZ3X, bZ5 či vlajkový bZ7. Čínsky spotrebiteľ je extrémne náročný na digitálny ekosystém, asistenčné systémy riadenia a rýchlosť palubného systému, v čom tradiční japonskí inžinieri dlhodobo ťahajú za kratší koniec.

Japonská ikona začína preberať čínske technológie

Ešte pred pár rokmi bola Čína pre Toyotu spoľahlivou zlatou baňou a po USA jej druhým najväčším trhom. Dnes nastal historický obrat. Toyota predala za prvých deväť mesiacov roka na domácom japonskom trhu 1,19 milióna vozidiel, čím Japonsko po dlhom čase opäť preskočilo Čínu. Zatiaľ čo domáci konzervatívny trh podržal spaľováky, v Číne hrozí kolaps ziskovosti.

Toyota preto musela prehltnúť hrdosť a začať radikálne konať. Na prežitie v ázijskom regióne nestačí exportovať vlastné japonské postupy, preto firma čoraz agresívnejšie preberá čínske technológie, dodávateľské reťazce aj výrobné procesy. Chce sa naučiť stavať elektromobily rýchlejšie, flexibilnejšie a za zlomok doterajších nákladov.

Podľa zistení denníka Nikkei sa Toyota odhodlala k bezprecedentnému kroku: chystané nové elektrické SUV značky Lexus nebude vyrábať v Japonsku, ako velila dlhoročná tradícia, ale priamo v novom čínskom závode v Šanghaji. Tento model má naplno využívať gigacasting, teda masívne odlievanie veľkých častí karosérie z hliníka, ktoré preslávila Tesla a zdokonalili práve čínske značky. Výroba odštartuje na jeseň budúceho roka.

Toyota

Európske automobilky čelia rovnakej nočnej more

Toyota v tomto boji rozhodne nie je osamotená. Rovnakú facku od čínskej reality dostávajú prakticky všetci zavedení globálni hráči, ktorí zaspali nástup cenovo dostupnej elektromobility. Čínske automobilky totiž neútočia len marketingom, ale masívnymi dotáciami, kontrolou nad spracovaním lítia a neuveriteľným tempom inovácií, kde nový model navrhnú a pošlú na trh za menej ako 24 mesiacov.

Ukážkovým príkladom je nemecký koncern Volkswagen. Jeho finančný a prevádzkový riaditeľ Arno Antlitz musel nedávno pred investormi priznať nevyhnutnosť radikálnych škrtov a okamžitých akcií. Podľa oficiálnej správy Volkswagen Group prepadol predaj nemeckých áut v Číne v treťom štvrťroku o priepastných 38 % na 405 800 kusov.

Aj Nemci volia rovnakú ústupovú stratégiu ako Japonci. Namiesto spoliehania sa na vlastný nemecký vývoj investujú do čínskych startupov ako Xpeng a technológie vyvinuté priamo v Číne plánujú využiť pre svoje globálne modely. Z niekdajších učiteľov sa tak zo dňa na deň stali žiaci, ktorí sa snažia zachrániť aspoň časť globálneho trhového podielu.

Kríza v Číne urýchli príchod lacnejších modelov do Európy

Pre európskeho a slovenského motoristu sa tento vývoj môže zdať vzdialený, no opak je pravdou. Masívny prepad tradičných automobiliek v Ázii spúšťa dominový efekt, ktorý priamo zasiahne ponuku v našich showroomoch. Toyota, Volkswagen aj ďalší globálni výrobcovia potrebujú udržať výrobné kapacity a cash flow, čo ich núti okamžite zrevidovať svoju doterajšiu cenovú politiku.

Doterajšia taktika, kedy sa elektromobil predával s mastnou maržou ako prémiový luxusný produkt, definitívne zlyháva. Značky sú nútené prinášať technológie vyvinuté v Číne do Európy, zjednodušovať konštrukciu áut a tlačiť ceny batériových áut na úroveň spaľovákov. Práve modely ako modernizovaný bZ4X či menší Urban Cruiser budú musieť na Slovensku bojovať o každého jedného zákazníka agresívnejšou cenotvorbou.

Japonský gigant síce dokázal, že o jeho elektromobily je záujem a vie medziročne rásť v trojciferných číslach, no čas hrá proti nemu. Ak nedokáže zrýchliť transformáciu a zastaviť prepad spaľovacieho biznisu v Číne, strata stoviek tisíc predaných áut ročne mu zanechá hlboké rany v rozpočte, ktoré bude v ére drahého vývoja len veľmi ťažko plátať.

Čítajte viac z kategórie: Tech