Dnes 26. apríla, presne pred 35 rokmi, sa v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine odohrala najhoršia havária v histórii jadrovej energetiky. Jedna z najväčších tragédií zapríčinených človekom si vyžiadala presídlenie stoviek tisíc ľudí, presný počet strát na životoch i devastačný vplyv na životné prostredie dodnes presne nepoznáme.

Jadrová havária sa počas uplynulých rokov dočkala viacerých knižných publikácií, filmov i seriálov, len máloktoré z týchto diel sa však stretlo s takou pozitívnou odozvou ako miniséria z dielne HBO s výstižným názvom Černobyľ.

Novinka z roku 2019 v piatich dieloch autenticky rekonštruuje príbeh tragických udalostí, zameriava sa na detaily ohľadom katastrofy aj nejednoznačnú reakciu Sovietskeho zväzu i vybraných zamestnancov elektrárne.

Na čom si seriály vychutnáš v skvelej kvalite?

Film si pozri ich na 58-palcovom televízore s technológiou Ambilight, 4K rozlíšením, operačným systémom Android a podporou HDR10+.

PREČÍTAJ SI CELÝ –>ČLÁNOK<–

Silný dôraz na autenticitu

Tvorcovia seriálu museli nájsť miesta na natáčanie, ktoré sa budú podobať oblasti, v ktorej sa nachádzala jadrová elektráreň. Aby znovu vytvorili 80. roky Sovietskeho zväzu, rozhodli sa pre natáčanie v Litve. Nakoniec našli dve vhodné miesta. Na jednom z nich postavili provizórnu verziu reaktora a na tom druhom využili na natáčanie už nefungujúci reálny reaktor.

„Vedel som, že to nie je fungujúci reaktor, ale vedel som aj to, že pod celým betónom sa ešte stále nachádza bývalý jadrový reaktor s veľkým výkonom, čo je skutočný problém. Každý herec pracujúci vo vnútri závodu sa musel po natáčaní vyzliecť, aby si poriadne skontroloval svoje oblečenie,“ povedal herec Adam Nagaitis, predstaviteľ Vasiľa Ignatenka.

Natáčalo sa aj v elektrárni Ignalina, ktorá je akousi sesterskou elektrárňou Černobyľu. Nachádzal sa tam reaktor, ktorý je technicky zrekonštruovaný presne rovnakým spôsobom, ako ten, ktorý vybuchol v Černobyle.

„Mali sme viac ako 100 dní natáčania. Natáčalo sa cez deň aj v noci v strašných lokalitách vrátane skutočnej jadrovej elektrárne. Snažili sme sa replikovať skutočné udalosti. Bolo to mučivé,“ vyjadril svoje pocity režisér Johan Renck.

Tím dizajnérov, vedený Lukom Hallom, dohliadal na demoláciu opustených stavieb, pričom cieľom bolo premeniť súčasný exteriér na exteriér elektrárne v Černobyle. Podieľali sa na tom stovky ľudí od Londýna, cez Litvu, až po Kyjev.

Použitie elektrárne Ignalina v Litve malo svoje opodstatnenie, nakoľko je približne rovnaká ako tá v Černobyle. Všetok grafit v seriáli je reálny. Vybrali skutočné grafitové kusy z elektrárne Ignalina, ktoré sa nikdy nepoužívali. Filmári urobili veľa vecí tak, aby všetko pôsobilo čo najviac sovietsky.

Určite nezmeškaj
TOP 10 zaujímavých faktov o hrozivom HBO seriáli Chernobyl

Sledovali dokumentárne filmy o Černobyle, no prístup mali aj k ďalším filmom a časopisom z toho obdobia. Pomerne veľa členov z tímu v Litve hovorilo po rusky, takže mohli ísť na ruské internetové stránky, pričom našli autentické vzory pre pracovné oblečenie a lekárske uniformy.

„Prekvapilo ma, aké ťažké bolo vlastne nájsť sovietske rekvizity, nábytok, či oblečenie. Nakoniec sme prešli veľké množstvo obchodov a trhov v Kyjeve, kde sme našli zaujímavé rekvizity,“ povedal Luke Hall, výrobný dizajnér.

„Bola to trocha hra na detektíva. Ale našli sme skutočne dobré videá na YouTube a taktiež skvelé snímky. Taktiež sme išli do Černobyľského múzea v Kyjeve a stretli sme sa s ľuďmi, ktorí prežili,“ dodal.

Kostyméri a maskéri mali plné ruky práce

Pri kostýmoch a maskách malo ísť predovšetkým o skutočnosť. Niektoré masky boli strašné a podľa režiséra Johana Rencka bolo naozaj ťažké sa na ne pozerať. Maskéri si museli toho veľmi veľa naštudovať a prečítať, nakoľko obrázky z Hirošimy, ktoré rovnako študovali, sú čiernobiele.

„Dospel som k záveru, že na základe vedy by som mal ľuďom ukázať, čo sa skutočne deje s telom. Nesmelo to však vyzerať ako zombie film,“ povedal maskér Daniel Parker.

Maskéri sa museli popasovať aj s predčasným starnutím. Predčasné starnutie dáva pleti nezvyčajnú textúru. Vyzerá to ako staroba, no odlišuje sa priesvitnosťou.

„Museli sme to urobiť pre Jareda (Harrisa), Stellana (Skarsgarda), či Paula (Rittera). Potom tam bol ešte Gorbačov. Predstavili mi toho pekného herca, ktorý vôbec nevyzeral ako Gorbačov. Dali sme vlastne život tomuto obsadeniu. Urobili sme mu väčší krk, líce a nos a pridali samozrejme aj znamienko,“ doplnil Parker.

Hlavný kostýmový dizajnér Odile Dicks mal plné ruky práce s hľadaním tých pravých kostýmov potrebných pre tento seriál. Armáda mala v tom čase totiž veľmi veľa druhov uniforiem. Vojenský poradca, ktorý pracoval v ruskej armáde, tvorcom povedal, že všetkým vojakom bol vydaný chemický oblek, ktorý zahŕňal aj plynovú masku. Masky sa hľadajú veľmi jednoducho, takže všetky boli v seriáli originálne.

„Kúpili sme aj veľa úplne nových uniforiem zo starých zásob, ktoré ešte nikdy neboli nosené. Potom sme ich museli špeciálne upraviť, aby vyzerali staro. Všetko muselo byť čo najreálnejšie,“ uviedol Odile Dicks.

Hercov tento tragický príbeh skutočne zasiahol

Herci spolu so štábom sa museli vysporiadať okrem náročných dní nakrúcania aj s faktom, že ich príbeh a udalosti z tej doby môžu nejakým spôsobom zasiahnuť a zanechať v nich rôzne pocity.

„Čo ma zasiahlo najviac, bolo hrdinstvo, o ktorom sa samozrejme nehovorí. Veľmi rýchlo ľudia pochopili, že to neprežijú, ale stále museli niečo urobiť, inak by sa to ešte zhoršilo. Ľudia sa jednoducho obetovali a táto časť príbehu sa na Západ nedostala,“ poznamenal Jared Harris, predstaviteľ Valeryho Legasova.

Herec Fares Fares, ktorý stvárnil úlohu ruského vojaka Bacha, povedal, že síce ide o historickú udalosť, no zároveň má pocit, že sa nič nemení. Možno sa vraj dokonca vraciame k veciam, ktoré sa v tom čase diali na základe toho, akým spôsobom dnes prebieha politika.

Zápis do televíznej histórie

Tvorcovia chceli seriálom a dôrazom na historickú presnosť priblížiť desivú katastrofu aj ľuďom z mladšej generácie, len ťažko si však vedeli predstaviť skutočný presah svojho diela. Seriál sa už krátko po premiére tešil masívnemu diváckemu záujmu, viaceré z výrokov medzičasom doslova zľudoveli.

Len nedávno televízny svet obletela správa, že autor najznámejšieho z nich, „Not great, not terrible“, herec Paul Ritter, ktorý v seriáli brilantne stvárnil prevádzkového zástupcu Anatolya Ďatlova, podľahol zákernej chorobe.

HBO GO ponúka svojim predplatiteľom okrem iného aj hit Chernobyl, moviestillsdb.com

Aj vďaka nemu si však seriálový Černobyľ po premiére odnášal jedno ocenenie za druhým. Nominovaný bol dovedna na 127 seriálových ocenení, 73 z nich napokon pretavil vo víťazstvo, vrátane dominancie prestížnych ocenení Emmy. Dodnes sa o Černobyle hovorí ako o jednom z najlepších seriálov v televíznej histórii.

Ďalšie hity na obzore

Mamutí úspech Černobyľu v seriálovom svete nezostane nepovšimnutý a v budúcnosti sa môžeme tešiť na ďalšie autentické minisérie inšpirované skutočnými udalosťami.

Televízne štúdio Sister Pictures, ktoré sa o nakrútenie hitu postaralo, medzičasom napríklad získalo práva na sfilmovanie podcastu Heleny Merriman, Tunnel 29. Ten sa sústredí na kopanie tunela skupinkou študentov v období, keď Nemecko bolo ešte rozdelené Berlínskym múrom. Téme sme sa venovali v samostatnom článku.

Tvorca seriálu, Craig Mazin, naopak pokračuje v spolupráci s HBO, tentokrát však na sfilmovaní videoherného hitu The Last of Us, ktorý patrí medzi najočakávanejšie seriály súčasnosti.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom