Poslanci Národnej rady SR schválili koncom novembra nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý prináša kontroverzné zmeny v pravidlách marketingových volaní. Doteraz bol totiž potrebný predchádzajúci súhlas podľa GDPR aj na tele-marketing.

Ak sa aj tele-marketéri bránili zverejneným číslom, ich argument doteraz nemal oporu v zákone o elektronických komunikáciách. Obe veci nový zákon mení a zároveň zavádza aj možnosť navolávať súhlasy, teda kontaktovať osoby telefonicky za účelom overenia, či si prajú byť marketingovo kontaktovaní.

Na účely priameho marketingu sa dá od 1. februára 2022 bez súhlasu telefonicky kontaktovať kohokoľvek, kto nie je v Robinsonovom zozname, alebo priamo nenamietal marketing osobe v prospech ktorej sa marketing navoláva.

Poburujúce však je, že ak aj osoba je na Robinsonovom zozname alebo priamo namietala marketing, je stále možné ju navolať za účelom získania súhlasu resp. odvolania námietky. Analogicky, je to ako vykopnúť dvere na byte a spýtať sa, či je možné vstúpiť.

Samozrejme, každý účastník a užívateľ má podľa zákona právo namietať takéto volanie (napríklad počas telefonátu), no ak aj osoba namietne marketingové volanie, znenie zákona stále nezakazuje namietajúcu osobu opätovne navolať za účelom získania súhlasu resp. odvolania námietky. Inými slovami vykopávať dvere na byte dovtedy, kým majiteľ nedovolí vstúpiť.

Pre ľudí, ktorí pracujú s textom GDPR a ePrivacy smernice je pojem „odvolanie námietky“ neznámym a novým inštitútom, ktorý nový zákon zavádza pri prelamovaní zákazu marketingového volania, voči ktorému už osoba namietala (resp. sa zapísala na Robinsonov zoznam).

Tento nový pojem relativizuje právnu silu námietky proti priamemu marketingu, ktorá je v GDPR upravená jednoznačne ako trvalá a okamžitá námietka: „Ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu na účely priameho marketingu, osobné údaje sa už na také účely nesmú spracúvať.“

Zahraničné dozorné orgány ale aj Úrad na ochranu osobných údajov SR samotné navolávanie (čítaj „vykopnutie dverí“) považujú za súčasť priamej marketingovej komunikácie a vyžadujú preto splnenie tých istých podmienok, aké sú potrebné na tele-marketing. Ak raz osoba udelí námietku proti marketingu, nesmie byť znova kontaktovaná na účely marketingu. To, samozrejme, vylučuje jej opätovné „cold callingové“ navolávanie.

NEPREHLIADNI
O2 predstavilo riešenie nevyžiadaných hovorov. Špeciálny web obsahuje „otravné“ čísla, vieš ich aj nahlásiť

Nesúlad s GDPR

Opätovné navolávanie kontaktov napriek ich namietaniu, ktoré nový zákon o elektronických komunikáciách nepriamym výkladom umožňuje, nie je podľa môjho názoru možné reálne vykonávať v súlade s ďalšími povinnosťami podľa GDPR, ktoré sa nedajú obísť.

Ak prevádzkovateľ kontaktuje fyzickú osobu s ktorou nemá zmluvný vzťah bez jej súhlasu, musí sa pri spracúvaní jej osobných údajov, ku ktorému bezpochyby dochádza, spoliehať na právny základ oprávneného záujmu, pretože inú možnosť praktický nemá.

To, že oprávnený záujem na takom spracúvaní prevažuje nad záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, musí vedieť prevádzkovateľ preukázať. Ak však ide o osobu, ktorá kontaktovanie absolútne nečaká a môže ho považovať za objektívne rušivé, či dokonca o osobu, ktorá už navolávanie namietala, môžeme o dokázaní oprávneného záujmu hovoriť len veľmi, veľmi ťažko.

Zákon zároveň umožňuje kontaktovať fyzické osoby podnikateľov na zverejnené kontaktné čísla, bez súhlasu a bez ďalších podmienok. To, samozrejme, nie je v poriadku. Autori tejto výnimky zrejme zabudli, že aj živnostníci sú fyzické osoby, na ktoré sa podľa ePrivacy smernice, GDPR ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva vzťahuje tá istá ochrana ako na fyzické osoby nepodnikateľov.

Pixabay

Účely priameho marketingu navyše podľa ustálenej praxe dozorných orgánov nie sú zlučiteľné s účelmi, na ktoré podnikatelia zverejňujú svoje kontaktné údaje. Ani na takomto kontaktovaní oprávnený záujem nepreváži. O niečo laxnejšie pravidlá môžeme síce prijať vo vzťahu k právnickým osobám, ale aj tie musia chrániť ich legitímne záujmy. Právo na súkromie sa vzťahuje aj na právnické osoby.

Tak plošný tele-marketing, ako umožňuje nový zákon, je podľa môjho názoru prakticky nerealizovateľný v súlade s GDPR. Dokážeme si predstaviť určité použitie, avšak prakticky len na existujúcich zákazníkov, ktorí majú primerané očakávania a zmluvný vzťah s objednávateľom reklamy.

Preto firmám neodporúčam realizáciu tele-marketingu v takom plošnom rozsahu, v akom ho povoľuje znenie § 116 Zákona, pretože za porušenie GDPR môže Úrad na ochranu osobných údajov SR udeliť pokutu bez ohľadu na znenie § 116 Zákona. O stanovisko sme požiadali aj Úrad na ochranu osobných údajov SR a budeme veľmi zvedaví na jeho odpoveď.

Autor je externým odborným prispievateľom portálu FonTech.sk

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú