J. Spilker/S. Doyle/NASA/ESA/CSA/Úprava redakcie

Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) má na konte ďalší dôležitý objav, ktorý sa tentoraz týka extrémne vzdialenej galaxie SPT0418-47. Ako totiž informujú vedci v štúdii, ktorej výsledky zverejnili v žurnále Nature, táto galaxia zo skorého vesmíru podľa moderného teleskopu obsahuje komplexné organické molekuly, ktoré sa doteraz tak ďaleko nepodarilo objaviť.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Iný vesmír

Keďže sa táto galaxia nachádza od Zeme až 12 miliárd svetelných rokov, pozorujeme ju v podobe, v akej sa nachádzala len 1,5 miliardy rokov po Veľkom tresku. Vesmír vtedy vyzeral úplne inak a detailné pozorovanie takýchto objektov vedcom umožňuje dozvedať sa o histórii a vzniku kozmu viac, než kedykoľvek predtým.

V spektre galaxie SPT0418-47 dokázal JWST identifikovať stopy polycyklických aromatických uhľovodíkoch (PAH), ktoré sú komplexnými organickými molekulami a nachádzajú sa v medzihviezdnom prachu.

Takýto prach naznačuje, že v galaxii prebieha intenzívny hviezdotvorný proces, čo astronómovia od mladej galaxie očakávajú. Prekvapivá a mierne revolučná je však práve schopnosť identifikovať takéto molekuly na tak extrémnu vzdialenosť, v čom JWST vyniká.

ESA/NAOJ/NRAO/Rizzo a spol.

Organické molekuly PAH nie sú veľmi vzácne a vo veľkom množstve sa nachádzajú aj na Zemi, napríklad v uhlí, dyme či smogu, píše ScienceAlert. Vedci predpokladajú, že až 15 % uhlíka v medzihviezdnom priestore je viazaných práve na PAH a aj keď sú organickými molekulami, ich pôvod nemusí byť biologický.

Našiel aj najvzdialenejšiu galaxiu

JWST v minulom roku našiel aj dovtedy najvzdialenejšiu galaxiu, ktorou sa stala GLASS-z13 zo vzdialenosti 33 miliárd svetelných rokov. Svetlo pozorované z tejto galaxie pochádza z doby, keď mal náš vesmír len približne 300 miliónov rokov. Zaujímavým je aj zistenie, že má hmotnosť zhruba jednej miliardy Sĺnk, čo podľa vedcov, vzhľadom na to, že vznikla iba niekoľko miliónov rokov po Veľkom tresku, je veľmi prekvapivé.

Nesmierny výkon

Schopnosti JWST neprestávajú prekvapovať, avšak aj toto zariadenie má svoje limity. Aby učinil objav PAH v jednej z najvzdialenejších galaxií, využil gravitačnú šošovku – fenomén, v ktorom je svetlo zo vzdialeného objektu zakrivené objektom so silnou gravitáciou, ako je napríklad čierna diera. Vzniká tak prirodzená gravitačná šošovka, ktorá Webbovmu teleskopu pomáha pozorovať vzdialené objekty.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako gravitačnú šošovku v tomto prípade vedci použili galaxiu vzdialenú 3 miliardy svetelných rokov. Táto galaxia poskytla vedcom 30 až 35-násobné zväčšenie pozorovaného objektu a dáta naznačujú, že sa v SPT0418-47 nachádzajú aj ťažké prvky. Kvôli ním vedci predpokladajú, že hviezdy v tejto galaxii nielen vznikajú, ale niektoré z nich už stihli aj zomrieť.

Zatiaľ však majú vedci stále obrovské množstvo otázok a nejasností. Nie je napríklad jasné, prečo sú tieto organické molekuly rozložené vo vesmíre tak nepravidelne. Nová schopnosť ich pozorovania aj v tých najvzdialenejších kútoch vesmíru je však pozitívnou správou, keďže práve takáto schopnosť je pre vysvetlenie spomínanej nezrovnalosti kľúčová.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP