Astronómovia objavili pomocou observatória ALMA doteraz najstaršiu galaxiu s nameranou rotáciou. Existovala len 500 miliónov rokov po vzniku vesmíru a jej veľmi pomalá rotácia môže pomôcť v objasňovaní zatiaľ nevysvetleného mechanizmu, ktorý umožňuje „moderným“ galaxiám rotovať tak obrovskými rýchlosťami, informuje ScienceAlert.

Ako vlastne zrýchľujú?

Galaxia MACS1149-JD1 je vzdialená od Zeme 13,28 miliardy svetelných rokov a je tak jednou z najvzdialenejších objavených galaxií vôbec. Zároveň je tá najvzdialenejšia, ktorej rotáciu dokázali astronómovia zmerať a podľa týchto meraní je tento pohyb oveľa pomalší, ako rotácia dnešných galaxií.

Tie rotujú rýchlosťami až 200 km/s, ako napríklad Mliečna cesta a vedci doteraz presne nepoznajú spôsob, akým tieto vysoké rotačné rýchlosti dosahujú. MACS1149-JD1 je zvyčajne príliš nejasná na to, aby bolo pozorovaná a pomáha gravitačná šošovka vytvorená gravitačnou silou zhluku galaxií, cez ktoré jej svetlo cestou k nám prechádza.

Pomocou observatória ALMA astronómovia pozorovali dvojmo ionizovaný kyslík O III a následne vytvorili počítačový model, ktorý porovnali so skutočnými pozorovaniami, píše UniverseToday. Podľa získaných dát zistili, že táto galaxia meria v priemere 3 000 svetelných rokov – priemer Mliečnej cesty, na druhej strane, dosahuje až 100 000 svetelných rokov.

Obzvlášť pomalá

Najzaujímavejšou vlastnosťou MACS1149-JD1 je práve rýchlosť jej rotácie, ktorá sa pohybuje len na úrovni 50 km/s. Vedci na základe toho predpokladajú, že sa nachádza v skorom štádiu zrýchľovania a že všetky galaxie začínajú ako malé s pomalou rotáciou, pričom postupom času získavajú viac hmoty a rastie tak aj samotná rýchlosť.

Naďalej sa však jedná len o jednu z možností a aj keď je najpravdepodobnejšia, astronómovia sa chcú na galaxiu pozrieť bližšie a vo vyššom rozlíšení a detailoch pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST), ktorý bol vytvorený práve za účelom pozorovania podobných objektov a úspešne sa dostal do aktívnej vedeckej prevádzky.

JWST je natoľko citlivý, že dokáže detegovať aj konkrétne molekuly v atmosférach exoplanét pomocou spektroskopie a o galaxiách z mladého vesmíru môže odhaliť oveľa viac, než vedci vôbec očakávajú.

Tím z tokijskej univerzity, zodpovedný za tento objav, zatiaľ použil len observatórium ALMA nachádzajúce sa v Čile, pričom galaxiu pozorovali po dobu dvoch mesiacov a výsledky prezentovali v štúdii zverejnenej v The Astrophysical Journal Letters.