Len máloktoré raketové motory sa zapísali do histórie tak významne, ako americké RS-25. Na konte majú stovky ton materiálu vyneseného na orbitu a pomohli vybudovať najväčšiu ľuďmi vytvorenú štruktúru vo vesmíre, Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Aj keď fungovali celé desaťročia a vzali si dlhú pauzu, ani zďaleka to nie je ich koniec. V rámci nového projektu sa totiž chystajú dostať ľudí naspäť na Mesiac, vysvetľuje NASA.

Zakorenené v legendách

Korene raketových motorov RS-25 sa datujú až do 60. rokov minulého storočia, ešte pred prvým pristátím na Mesiaci. Za účelom výmeny pohonu vrchného stupňa rakety Saturn V došlo k vytvoreniu dizajnu motora HG-3, ktorý vychádzal z kryogenického motora J-2. Ten dosahoval vo vákuu ťah nad 1 000 kN a zabezpečoval spoľahlivý pohon druhého a tretieho stupňa lunárnej rakety.

Aerojet Rocketdyne/NASA

Vývoj HG-3, ktorý mal dosiahnuť ťah až 1 400 kN a poskytnúť aj o poznanie vyššiu efektivitu vo vákuu, však nakoniec zrušili z dôvodu klesajúcich vládnych dotácií programu Apollo. Zároveň došlo k zrušeniu vývoja vylepšených motorov F-1, ktoré sú tie najsilnejšie jednokomorové raketové motory na kvapalné palivo na svete.

Koncom 60. rokov však započal počiatočný vývoj legendárneho Raketoplánu a NASA mala záujem o špičkový pohon, pričom mala na výber z niekoľkých možností, vrátane známeho konceptu motorov typu aerospike. Vesmírna agentúra však v roku 1970 zverejnila požiadavku špecificky pre raketový motor s Lavalovou dýzou (klasické vyústenie raketových motorov v tvare zvonu) so schopnosťou ovládanie ťahu a stupňovým spaľovaním.

NASA

Silná konkurencia to nezvládla

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda