Výsledky nového výskumu publikovaného v Science Advances naznačujú, že v Mliečnej dráhe sa nachádza množstvo kamenných svetov pokrytých oceánmi a kontinentmi, podobne ako naša Zem.

Je prítomnosť vody na planéte iba náhoda?

Astronómovia z celého sveta už dlhé roky pátrajú po planétach, na ktorých by sme mohli objaviť život. Zväčša sa pri svojom hľadaní sústreďujú, aby daná planéta bola svojimi podmienkami podobná Zemi. Medzi tie najdôležitejšie faktory, ktoré takáto planéta musí spĺňať, je bezpochyby prítomnosť tekutej vody.

NASA, ESA and G. Bacon (STScI).

Dlhodobo akceptované teórie o pôvode vody na Zemi však naznačujú, že sa voda na našu planétu v podstate dostala len zhodou náhod. Priniesť ju sem mali totiž veľmi vzdialené ľadové kométy a meteority. Aj vďaka modelom, ktoré túto teóriu podporujú, sa už dlhšie predpokladá, že prítomnosť vody na akejkoľvek planéte v našej galaxii je tiež tak trochu otázkou náhody, upozorňuje web EcoWatch.

V novej štúdii však tím vedcov z University of Copenhagen vo svojich záveroch uvádza, že voda mohla byť prítomná už počas skorého formovania Zeme, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že k podobným udalostiam došlo aj na iných planétach.

„Všetky naše údaje naznačujú, že voda bola už od začiatku súčasťou stavebných blokov Zeme. Pretože výskyt molekúl vody je pomerne častý, je reálna pravdepodobnosť, že sa to vzťahuje na všetky planéty v Mliečnej dráhe“ uviedol hlavný autor štúdie Anders Johansen.

Myšlienka, že bola voda na planéte už od samého počiatku, nie je vôbec nová. Už napríklad minulý rok prišli francúzski vedci so zaujímavou štúdiou, ktorá bola v protiklade azda so všetkými doterajšími teóriami o pôvode vody na našej planéte.

V štúdii zverejnenej v žurnále Science, rovnako ako Johansenov tím, uvádzajú, že voda bola na Zemi už od začiatku. K svojim výsledkom vtedy dospeli odborníci prostredníctvom štúdie zloženia vzácneho typu meteoritov nazývaných enstatitové chondrity.

Nové počítačové modely ukazujú, že voda bola na Zemi už od samého počiatku

V novej štúdii sa však zainteresovaní odborníci nespoliehajú na štúdium meteoritov, ale na počítačové modelovanie. Presnejšie sa vedci zamerali na modelovanie procesu formovania planét, čo im umožnilo zistiť ako rýchlo sa planéty vytvárajú a aké stavebné bloky sú na to potrebné, píše University of Copenhagen na svojom webe.

A. Angelich (NRAO/AUI/NSF)/ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)

Výpočty naznačujú, že planéty ako Zem, Venuša či Mars boli kreované procesom nazývaným „pebble accretion“ (kamienková akrécia). Pebble accretion je v podstate nalepovanie sa zrniek prachu a ľadu o veľkosti len niekoľko milimetrov až na obrovské stavebné bloky planét.

Podľa Johansena mala naša planéta rásť nalepovaním týchto fragmentov zložených z ľadu a uhlíku až kým nedosiahla 1 % svojej súčasnej hmotnosti. Zem mala po dosiahnutí tohto bodu narastať stále rýchlejšie a rýchlejšie, až kým o približne 5 miliónov rokov nadobudla svoje súčasné rozmery.

Voda sa potom na planétu mala dostať postupným odparovaním sa ľadu z prvotných zŕn, ktoré sa na seba nalepovali. Uvedený postup tvorby základných blokov planét, respektíve toho ako sa voda na Zemi ocitla tiež zvyšuje pravdepodobnosť výskytu vody v kvapalnom skupenstve na planétach v Mliečnej dráhe, pretože tie sa všetky mohli formovať tým istým spôsobom a z rovnakých materiálov. Dôležitú úlohu v celej teórii však zohráva vzdialenosť planéty od svojej materskej hviezdy.

Ak by totiž všetky planéty v slnečnej sústave mali rovnaké stavebné bloky a rovnaké teplotné podmienky ako naša planéta, je vysoko pravdepodobné, že by sme dnes na nich mohli pozorovať zhruba rovnaké množstvo vody.

„S našim modelom získavajú všetky planéty rovnaké množstvo vody, čo naznačuje, že aj ďalšie planéty môžu mať nielen rovnaké množstvo vody a oceánov, ale aj rovnaké množstvo kontinentov ako Zem, čo zase poskytuje dobrú príležitosť na vznik života“, uviedol spoluautor štúdie Martin Bizzarro.

Zaujímavosťou tiež je, že Johansen spolu so svojimi kolegami predostreli teóriu „pebble acreation“ už pred 10 rokmi a veria, že ich nová štúdia túto prvotnú myšlienku iba potvrdzuje.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom