Výskumný tím z Alabamskej univerzity v Hunstville, USA, objavil osamelý a z vedeckého hľadiska záhadný mrak, ktorý je väčší než Mliečna cesta. Astronómovia majú aj teórie o jeho pôvode a vzniku, informuje Sciencealert.

Je horúci a pohybuje sa ohromnou rýchlosťou

Mrak našli pomocou európskeho vesmírneho observatória XMM-Newton a následne ho pozorovali aj špeciálnym nástrojom VLT, MUSE (Multi Unit Spectroscopic Explorer) a japonským optickým teleskopom Subaru. Záhadné prúdy hmoty medzi galaxiami sú predmetom výskumu už dlhšiu dobu a vždy predstavujú nové výzvy.

Podľa zistení uvedených vo zverejnenej štúdii dosahuje tento mrak teploty v rozmedzí 10 000 až 10 000 000 °C, pričom váži 10-miliárdkrát viac než naše Slnko. Je preto väčší, než množstvo malých galaxií, vrátane tej našej.

Nedávno objavený prúd hmoty, v interakcii s neznámymi mezigalaktickými silami. Zdroj: Chibueze, Sakemi, Ohmura et al.; Takumi Ohmura, Mami Machida, Hirotaka Nakayama, 4D2U Project, NAOJ

Nachádza sa v kope 70 galaxií, známej ako Abell 1367 alebo Leo Cluster (Zhluk leva). Tento zhluk sa nachádza 300 miliónov svetelných rokov od Zeme a galaxie v ňom rozrážajú horúce plyny vo svojom okolí, ktoré následne narážajú do tohto mraku rýchlosťou 1000 až 2000 km/s, čím ho odsúvajú.

Má stovky miliónov rokov a pochádza z neznámej galaxie

„Je to, ako keď sa snažíte bežať oproti silnému vetru, kým vaše oblečenie a vlasy letia opačným smerom. Po uniknutí zo svojej galaxie je plyn najprv studený a odparuje sa v medzigalaktickom priestore, podobne ako keď sa v lete topí ľad,“ prirovnal Dr. Ming Sun, jeden z vedúcich autorov štúdie. Na štúdii sa podieľal aj český astronóm Pavel Jáchym.

Takáto sila je schopná vytrhnúť z galaxie medzihviezdne médium. Hmotu medzi hviezdami začínajú skúmať aj naše najvzdialenejšie sondy, Voyager 1 a 2. Len nedávno zaznamenali záblesky elektrónov kozmického žiarenia v medzihviezdnom priestore.

NASA

Tento konkrétny mrak ale nie je spájaný so žiadnou z galaxií a pravdepodobne prežil stovky milióny rokov, odkedy ho jeho materská galaxia vyvrhla. Podľa vedcov zodpovedá tomuto pôvodu aj jeho teplota.

„Ide o vzrušujúci a zároveň prekvapujúci objav. Ukazuje, že v astronómii, najstaršej prírodnej vede, na nás vždy čakajú prekvapenia. ESA s nami zrejme súhlasí, keďže náš objav zverejnili vo svojich snímkach, pri ktorých sú veľmi selektívni,“ doplnil Sun.

XMM-Newton, náš najväčší vedecký satelit

Družica XMM-Newton (X-ray Multi Mirror Mission), ktorá je zodpovedná za objav spomínaného mračna, sa dostala do vesmíru už v roku 1999 na palube európskej rakety Ariane 5. Jej plánovaná misia trvala desať rokov, slúži však už vyše 21 rokov a nevykazuje žiadne vážne nedostatky.

ESA / CNES / Arianespace

Od svojho kozmického debutu pomohol XMM-Newton s výskumom vplyvu čiernych dier na svoje okolie, vybuchujúcich hviezd a ich zvyškov, evolúcie vesmíru a aj horúcich plynov medzi galaxiami. Jeho cena sa vyšplhala na 689 miliónov € (vrátane letu) a táto 3,8-tonová sonda sa nachádza na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme (pohybuje sa vo výškach 7000 až 114 000 km).