Pár teoretikov prichádza s úplne novým vysvetlením jednej z najväčších záhad modernej fyziky, ktorou je váha higgsovho bozónu, známeho tiež ako božská častica. Teória popisuje, ako kedysi existovalo množstvo rôznych vesmírov, informuje Sciencealert.

Na stope najväčšej zo záhad

Higgsov bozón predpovedali fyzici už takmer 50 rokov, po prvý raz ho však objavili v CERNe až v roku 2012 pomocou najväčšieho z detektorov elementárnych častíc ATLAS a CMS. Podľa teórií mal ale mať až trojnásobne vyššiu hmotnosť, než nameraných 125 gigaelektrónvoltov (GeV), vysvetľuje CERN.

Táto prekvapivo nízka hmotnosť zatiaľ nemá isté vysvetlenie, avšak nová teória nás môže dostať oveľa bližšie k vyriešeniu záhady. Teoretickí fyzici Raffaele Tito D’Agnolo z Francúzskej univerzity Paris Saclay a Daniele Teresi z CERNU si myslia, že odpoveďou sú špecifické podmienky pri Veľkom tresku.

Počas neho mohol vesmír pozostávať z viacerých vesmírov, pričom výpočty pre takýto model neriešia len hmotnosť higgsovho bozónu, ale čírou náhodou tiež zachovanie symetrie silnej interakcie, ktorá spája všetky elementárne častice a tvorí klasickú hmotu, píše pár fyzikov vo svojej štúdii.

Univerzá sa od seba líšili

Fyzici ďalej opisujú detaily, ktoré táto teória pre funkciu potrebuje. V niektorých z nich mali higgsove bozóny nízku hmotnosť, v iných zase pomerne vysokú a na základe tohto kľúčového parametru bol založený aj ich ďalší vývin. Teória multivesmíru sa pritom stáva čoraz aktuálnejšou a súhlasí s ňou ohromná časť vedeckej obce, aj keď sa ich interpretácie a očakávania často líšia.

Modely pritom ukázali, že vesmíry s ťažšími higgsovmi bozónmi sa stali nestabilnými a pomerne rýchlo skolabovali v podobe Veľkého krachu, keď sa zrútili naspäť do seba v zlomku sekundy. Na druhej strane univerzá s ľahšími higgsovmi bozónmi prežili a je možné, že náš kozmos je v skutočnosti jediným preživším s veľmi ľahkými higgsovmi bozónmi.

Vďačíme aj CP-symetrii

Ako však tento teoretický model ukázal, dlhé prežitie vesmíru nezávisí len od hmotnosti higgsovho bozónu, ale tiež od CP-symetrie silnej interakcie. Podľa CP-symetrie existuje pre každý dej obdobný dej s antičasticami a pri silných interakciách táto symetria platí napriek tomu, že nemusí.

„Náš model vyčnieva nad ostatné, pretože je jednoduchý, všeobecný a dva zdanlivo nesúvisiace nedostatky naraz. Predpovedá tiež jedinečné vlastnosti dát z experimentov, ktoré chcú nájsť temnú hmotu alebo dipólový moment v neutrónoch a iných hadrónoch,“ vysvetľuje Daniele Teresi.

Táto teória tiež predpovedá existenciu novej častice a za účelom jej overenia CERN opäť naštartuje Veľký hadrónový urýchľovač častíc už v tomto roku. CERN má pritom na konte ohromné množstvo objavov a neustále pribúdajú nové – len nedávno napríklad objavil novú základnú interakciu.