WASP-43b je známa exoplanéta čiastočne zahalená do tmy a búrok, ktorá ponúka vedcom jedinečný pohľad na extrémne klimatické podmienky, aké dokážu panovať vo vesmíre. Táto planéta, známa aj ako Astrolábos, bola objavená v roku 2011. V tom čase vedci poznali približne 27 exoplanét a patrí do kategórie „horúcich Jupiterov“, masívnych planét obiehajúcich svoje hviezdy vo veľmi tesnej blízkosti.

Nové prevratné zistenia o WASP-43b

Ako ďalej informuje portál ScienceAlert, horúce Jupitery spochybňujú naše chápanie vzniku planét, pričom naznačujú, že na svoje súčasné pozície sa zrejme dostali migráciou zo vzdialenejších dráh.

T. Müller (MPIA/HdA)

Horúce Jupitery, ako je Astrolábos, ponúkajú pre vedcov jedinečné „laboratória“. Blízkosť týchto exoplanét k ich hviezdy totiž vedcom pozorovať ich atmosféry počas tranzitov, keď prechádzajú medzi nami a hviezdami. Analýzou spektra svetla prechádzajúceho ich atmosférou môžu vedci odvodiť prítomnosť rôznych prvkov a zlúčenín.

Nedávne pozorovania WASP-43b prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba pritom priniesli prevratné zistenia, ktoré sú publikované v žurnále Nature. Napriek večnej tme, ktorá panuje na jej od hviezdy odvrátenej strane, exoplanéta vykazuje výrazný teplotný kontrast medzi jej spaľujúcou dennou a relatívne chladnejšou nočnou stranou.

Presnejšie sa ukázalo, že na dennej strane je pekelných 1250 stupňov Celzia, zatiaľ čo na nočnej strane je o celých 600 stupňov Celzia menej.

Výpočty naznačujú, že nočnú stranu pravdepodobne pokrývajú obrovské mraky, ktoré bránia úniku infračerveného žiarenia. Okrem toho neprítomnosť metánu v atmosfére WASP-43b  spochybňuje predchádzajúce predpoklady.

Taylor J. Bell (BAERI/NASA) / MPIA

Ukázalo sa totiž, že na nej zúria vetry rýchlosťou až 9 000 km/h, ktoré pravdepodobne zabraňujú vzniku metánu na nočnej strane planéty, čoho výsledkom je chemicky konzistentná atmosféra naprieč celou planétou.

„Ak vetry pohybujú plyn z dennej strany na nočnú stranu a späť dostatočne rýchlo, nie je dostatok času na to, aby očakávané chemické reakcie produkovali zistiteľné množstvo metánu na nočnej strane,“ vysvetľuje astronómka Joanna Barstow.

Tieto závery pritom z predchádzajúcich pozorovaní, ktoré neboli vykonané teleskopom Jamesa Webba, nebolo možné odvodiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky