Mladý startup zo Spojených štátov amerických má šancu vojsť do priemyselného boja s mnohými oveľa staršími vesmírnymi spoločnosťami či dokonca Jeffom Bezosom, ktorý túži po stavbe vesmírnych hotelov. Firma Vast, ktorá vznikla len v roku 2021, chce totiž v blízkej budúcnosti dostať na nízku obežnú dráhu Zeme svoju vlastnú vesmírnu stanicu.

Od doterajších vesmírnych staníc sa zásadne líši a jej hlavným cieľom je priniesť lacnejšiu a efektívnejšiu prevádzku, ktorá otvorí dvere nielen vesmírnemu turizmu, ale tiež výrobe rôznych komponentov alebo produktov vo vesmíre. O takýto typ výroby totiž majú záujem firmy a laboratóriá z viacerých odvetví, pričom limitujúcim faktorom je naďalej cena.

Predbehnú veľkú konkurenciu

Primárnym cieľom spoločnosti Vast je momentálne stanica Haven-1, ktorá bude vôbec prvou svojho druhu a ak sa podarí dodržať plánované termíny, má šancu stať sa vôbec prvou komerčnou vesmírnou stanicou, ktorú ľudstvo dostalo do kozmu. Pozostávať má z jedného jediného modulu, ktorý vynesie do vesmíru raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX, od ktorej bude Vast potrebovať aj ďalšiu spoluprácu.

Ako totiž vysvetľuje Vast na svojej webovej stránke, stanica Haven-1 má vďaka kozmickým lodiam Crew Dragon firmy SpaceX zvládať podporovať štvorčlenné posádky astronautov, či už súkromných alebo vládnych, po dobu 30 dní. To je síce o poznanie kratšia doba, než trávia astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici, avšak dlhšia, než na nej trávia turisti.

Ak sa skutočne podarí znížiť náklady a teda aj cenu pobytu, môže byť Haven-1 lákavá ako pre turistov, tak aj pre vesmírne agentúry. Vast tvrdí, že môže dôjsť k vyneseniu tejto stanice do vesmíru už v auguste roku 2025, vďaka čomu môže firma predbehnúť celú konkurenciu. Tento termín je však stanovený ako „NET“, teda „nie skôr ako“ – s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stane o čosi neskôr.

Prepletenie so SpaceX

Pohon stanice Haven-1 zabezpečí spoločnosť Impulse Space, za ktorou stojí Tom Mueller, bývalý zamestnanec spoločnosti SpaceX, ktorý stál za raketovými motormi Merlin, Draco a SuperDraco. Stanice použije dýzy typu Saiph, ktoré si Impulse Space vyvinula sama. Parametre týchto zariadení bohužiaľ známe nie sú, avšak vieme, že už sa dostali do vesmíru.

Ako objasňuje Impulse Space, tieto motory boli súčasťou zariadenia Mira a misie LEO Express-1, ktorú vyslala Impulse Space do vesmíru len pred niekoľkými dňami na palube rakety Falcon 9. Stalo sa tak počas rideshare misie Transporter-9, ktorej sa zúčastnila aj doteraz len tretia slovenská družica VERONIKA. Tá sa zároveň stala vôbec prvou ružovou družicou, ktorú ľudstvo do vesmíru dopravilo.

Samotná stanica Haven-1 sa má vojsť do nákladného priestoru rakety Falcon 9, kvôli čomu bude dosahovať priemer 3,8 m a dĺžku alebo výšku 10,1 m. Jej vnútorný priestor tak bude tvoriť 70 m³ a dostane fotovoltické panely s výkonom do 15 kW. Vďaka obežnej dráhe vo výške 500 km bude vystavená o niečo nižšej orbitálnej degradácii, než ISS a nebude preto potrebovať tak časté korekcie trajektórie.

Odštartuje s nákladom

Haven-1 poskytne možnosti pre výskum a výrobu na orbite, pričom experimenty budú mať k dispozícii výkon do 1 000 W, nepretržitú komunikáciu so Zemou a do kozmu sa môžu dostať naraz so stanicou, pričom ich hmotnosť je v takom prípade obmedzená na 150 kg. Táto stanica má poskytnúť aj možnosť simulovania lunárnej gravitácie tým, že sa roztočí.

Aj keď nie je nič zaručené, šanca na úspech je pomerne vysoká, i keď sa firme nemusí podariť dodržať pôvodne stanovený termín. Na rozdiel od iných podobných projektov je totiž vesmírna stanica Haven-1 oveľa menej ambiciózna a firma si ňou neberie tak veľké sústo, ako niektoré konkurenčné spoločnosti.

Než ale vyšle Vast do kozmu svoju vesmírnu stanicu, chce poslať na obežnú dráhu v roku 2024 testovacie zariadenie Haven Demo. Úlohou tohto satelitu bude otestovanie viacerých systémov, ktoré sa majú neskôr nachádzať na samotnej stanici. Firme takýto test umožní vykonať prípadné úpravy, ktoré môžu kritické zariadenia, ako je napríklad systém podpory života, potrebovať.

Vesmírne mestá a umelá gravitácia

Aj keď si Vast neberie naraz veľké sústo, firma hľadí do budúcnosti a stihla už načrtnúť plány pre prípad, že jej vesmírna stanica uspeje. Chce totiž prísť aj s vesmírnou stanicou triedy Starship, ktorá dosiahne priemer 7 metrov a poskytne umelú gravitáciu.