V novej štúdii vedci zrekonštruovali DNA mladej ženy, ktorá žila v praveku približne pred 5 700 rokmi na území, ktoré dnes poznáme ako južnú časť Dánska. Nebolo by to však až také zaujímavé, keby mali k dispozícii nejaké jej fyzické pozostatky, napríklad kosti. Jediným zdrojom všetkých poznatkov bol však maličký kúsok neobyčajne zachovanej pravekej žuvačky. Tím pod vedením Hannesa Schroedera z neho izoloval DNA a informácie o dievčati, ktoré ju kedysi žulo, píše Science Alert.

Dnešné žuvačky sa v prírode obyčajne rozložia po pár stovkách rokov. V iných podmienkach by možno vydržali aj o niečo dlhšie. V minulosti ich však ľudia pravdepodobne tiež žuli. Napríklad miazga z brezy bola (a stále je) kvalitne lepiacim materiálom, ktorý pravekí ľudia okrem žuvania používali aj na lepenie kamenných nástrojov a zbraní. Nehľadiac na to, čo s touto žuvačkou praveká žena robila, keď jej kedysi vypadla do močiara, nemohla tušiť, čo všetko o nej raz vedci zistia.

Objav, ktorý prekvapil aj samotných vedcov

Vedci v skamenenom pozostatku miazgy našli okrem odtlačkov ľudských zubov aj stopy slín. Z týchto slín následne zrekonštruovali DNA. „DNA vo vzorke je veľmi dobre zachovaná, vďaka čomu sme boli schopní získať kompletný ľudský genóm, čo je veľmi dôležité,“ uvádzajú vedci. „Ak totiž nepočítame tento objav, tak na tomto území ešte neboli nájdené nijaké ľudské pozostatky,“ vysvetľujú v správe, ktorú v utorok publikovali v Nature Communications.

„Je úžasné, že sa nám podarilo získať kompletný ľudský genóm z tak dávneho obdobia, navyše z niečoho iného ako z kosti,“ povedal hlavný výskumník Hannes Scgroeder z Univerzity v Kodani. Poznatky o pravekom mikrobióme v ľudských ústach a o baktériách vyskytujúcich sa vo vtedajšom prostredí nám môžu odhaliť viac informácií o tom, ako sa kedysi lovcom a zberačom žilo.

Vedci odhalili množstvo detailov

Žuvačku skúmali aj rádiouhlíkovou metódou, ktorá ju datuje do obdobia okolo roku 3 700 p.n.l.. Podľa veľkosti odtlačkov zubov vedci usúdili, že išlo o dieťa. Výsledky DNA testov naznačujú, že to bola žena, presnejšie dievča, ktoré malo tmavú pokožku, tmavohnedé vlasy a modré oči. „Je to zaujímavé, pretože táto kombinácia znakov bola u ľudí žijúcich na území Európy v období mezolitu bežná. Svetlá pokožka zjavne nebola charakteristickým znakom Európanov pred päť až desať tisíc rokmi,“ povedal Schroeder.

Pixabay

Nenechaj si ujsť
Nový objav: Antarktída pod ľadom ukrýva najhlbší kaňon na svete

Fakt, že dievča má gény podobné dnešným obyvateľom Belgicka a Španielska, aj keď Švédsko je len o niekoľko kilometrov severnejšie od oblasti nálezu, vrhá viac svetla aj na spôsob, akým boli severské krajiny osídlené. Existujú totiž štúdie, podľa ktorých po poslednej veľkej dobe ľadovej dnešnú Škandináviu osídľovali dve rôzne vlny putujúcich ľudí.

Obdobie nedostatočnej ústnej hygieny pomohlo ďalšiemu skúmaniu zachovaných zvyškov v skamenenej žuvačke. Dali sa v nej totiž identifikovať miniatúrne čiastočky jedla, ktoré praveká mladá žena jedla pred tým, ako mala žuvačku. Pravdepodobne mala lieskové orechy a mäso z kačky. Pre historikov, ktorí sa venujú tomuto obdobiu, je táto informácia veľmi dôležitá.

Dievča totiž pravdepodobne patrilo ku skupine lovcov a zberačov, ktorí sa na tomto území vtedy nachádzali. Historici doteraz predpokladali, že tam vtedy žili len už usadení ľudia, farmári a možno pastieri, nie putujúci lovci a zberači. Zdá sa teda, že vývoj bol o niečo pomalší ako vedci predpokladali a tieto dve skupiny ľudí žili pri sebe niekoľko stoviek rokov.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda