Španieli ho nikdy nedobyli. Archeológovia našli starodávne stratené mesto

Príbehy o zabudnutých civilizáciách, ktoré sa skryli pred svetom a záhadne zmizli, patria k tým najpútavejším záhadám histórie. Archeológia sa každým desaťročím posúva vpred a moderné technológie umožňujú vedcom hľadať odpovede na otázky, ktoré dlhé roky zostávali bez odpovede.

Jeden takýto príbeh sa v súčasnosti odohráva v hustých džunglách Mexika, kde tím medzinárodných odborníkov pravdepodobne narazil na jedno z najhľadanejších miest mayskej civilizácie.

Útek pred dobyvateľmi

Sac Balam, čo v jazyku Ch’olti‘ znamená Biely Jaguár, bolo posledným útočiskom skupiny Lacandon Ch’ol, odnože Mayov, ktorá odolávala španielskej nadvláde neuveriteľne dlho. Keď v roku 1586 španielski dobyvatelia obsadili ich pôvodné hlavné mesto Lacam-Tún, tento národ sa nevzdal a ustúpil hlboko do Lacandónskej džungle, kde si vybudoval novú domovinu.

Tam žili viac ako sto rokov, až kým španielski vojaci a misionári lokalitu definitívne nedobyli v roku 1695 a nepremenovali ju na Nuestra Señora de los Dolores. Po roku 1721 bolo miesto opustené a džungľa ho postupne pohltila natoľko, že po ňom nezostala žiadna viditeľná stopa.

Zlom nastal vďaka Josuhému Lozadovi Toledovi z mexického Národného inštitútu antropológie a histórie (INAH). Tento archeológ siahol po zápisoch španielskych misionárov zo 17. storočia, konkrétne po kronikách pátra Diega de Rivasa z roku 1698, v ktorých sú podrobne popísané cesty do a z mesta Sac Balam.

Lozada z týchto údajov vytvoril sofistikovaný geografický model, ktorý kombinoval informácie o teréne, riekach, vegetácii a odhadovanej rýchlosti pohybu cez džungľu. De Rivas napísal, že cesta z mesta k rieke Lacantún trvala štyri dni, čo vedcovi pomohlo určiť konkrétnu oblasť, kde by sa lokalita mohla nachádzať.

Model priviedol tím do biosférickej rezervácie Montes Azules v mexickom štáte Chiapas, do blízkosti riek Jataté a Ixcán pri hranici s Guatemalou. Po vyčerpávajúcej pešej výprave cez džungľu archeológovia narazili na pozostatky svedčiace o dávnom osídlení. Samotný vedec výpravu opisuje ako najnáročnejší terénny výskum vo svojej kariére, no zároveň ako mimoriadne obohacujúci zážitok.

Gemini

Keď odborníci začali lokalitu dôkladnejšie skúmať, odkrylo sa množstvo zaujímavých nálezov. Lidarové skenovanie odhalilo rozsiahlu architektúru vrátane monumentálnych stavieb, obradných námestí a čiastočne zachovaných stél s hieroglyfickými nápismi.

Počas expedície v roku 2025 japonská archeologička Yuko Shiratori z Rissho University so svojimi kolegami objavila keramické úlomky, hlinenú figúrku opice a základy niekoľkých budov. Kľúčovým nálezom bol mohutný kamenný múr dlhý 16 metrov a vysoký jeden meter, ktorého rozmery presne zodpovedajú španielskym historickým opisom troch spoločenských budov, ktoré v Sac Balam stáli.

Je to takmer isté

Lokalita je dnes oficiálne zaregistrovaná pod názvom Sol y Paraíso, čo po slovensky znamená Slnko a Raj, s poznámkou, že pravdepodobne ide o Sac Balam. Archeológovia si totiž zachovávajú vedeckú opatrnosť, keďže definitívne potvrdenie si vyžaduje ďalší výskum.

Ten v lokalite pokračuje a výsledky predbežného skúmania tím prezentoval tento mesiac na konferencii Spoločnosti pre americkú archeológiu. Výskum zaujal aj širšiu verejnosť, Discovery Channel ho dokonca zachytil v jednej zo svojich epizód seriálu o stratených mestách.

Objav Sac Balam nie je len príbehom o nájdení zabudnutého mesta. Je to aj príbeh o odvahe a vytrvalosti ľudí, ktorí sa stáročia odmietali podrobiť dobyvateľom. Pre históriu Mayov môže táto lokalita znamenať zásadný posun v porozumení toho, ako pôvodné komunity prežívali a odolávali koloniálnej expanzii.