Vedci z univerzity v Sydney po prvýkrát v histórii uložili svetelné signály ako zvukové vlny na počítačový mikročip. Tento úspech môže znamenať veľký pokrok pri vývoji počítačov schopných prenášať informácie svetelnou rýchlosťou. Výskum publikoval vedecký časopis Nature Communications.

Tím vedcov dosiahol úspech vytvorením pamäťového systému, ktorý presne interpretuje svetelné signály na zvukové vlny cez integrovaný obvod. Proces začína vyslaním pulzu svetla do mikročipu, kde interaguje so zapisovacím (write) pulzom, pričom interakcia následne vytvára akustickú vlnu. Tieto dáta sú uložené a do čipu vstupuje ďalší svetelný pulz, tentoraz určený na čítanie (read). Ten následne pristupuje k zvukovým údajom a ešte raz prenesie dáta pomocou fotónov svetla. Celý proces je možné vidieť v animácii nižšie.

Svetlo je príliš rýchle

Dnes už dokážeme prostredníctvom optických káblov zasielať informácie extrémne rýchlo, no problém je s ich spracovaním. Svetlo je pre momentálne mikročipy prirýchle, a tak sú optické informácie prevádzané na pomalšie elektróny. Zvuk je však v tomto prípade lepšou alternatívou a práve tu môže úspech austrálskych vedcov posunúť vývoj vpred.

Zobraziť celú galériu (2)

University of Sydney

Úspech môže pomôcť 20-násobne zvýšiť výkon počítačov

Prevod informácií z optickej do akustickej podoby je kľúčový pre spomalenie prichádzajúcich dát. Mikročip tým získa dostatok času pre spracovanie údajov. Svetelný signál v závislosti od dĺžky mikročipu môže integrovaným obvodom prejsť za približne 2 až 3 nanosekundy, prevodom do zvukovej vlny je možné uchovať informáciu o ďalších 10 nanosekúnd dlhšie. Počítače, ktoré by využívali na spracovávanie dát svetlo namiesto dnes využívaných elektrónov, by potencionálne mohli viesť až k 20-násobnému zvýšeniu výkonu oproti dnešným zariadeniam.

Čítajte viac z kategórie: Novinky