Internetové pirátstvo je v Európe na ústupe, ukazuje správa o porušovaní autorských práv. Európsky úrad pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v nej období medzi januárom 2017 a decembrom 2020 skúmal návštevnosť internetových stránok ponúkajúcich pirátsku hudbu, filmy a televízne programy a vyhodnocoval ich v rámci všetkých 28 členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska.

Za uvedené obdobie EUIPO zaznamenal približne 133 miliárd prístupov na pirátske stránky, napriek enormnému číslu však správa prichádza s povzbudivým záverom. Pirátstvo v Európe v uplynulých rokoch zaznamenalo masívny pokles a znižujúci sa trend nezastavil ani COVID-19, ktorý vo svete výrazne zvýšil dopyt po nelegálnom online obsahu.

Zostupnú tendenciu pirátstva badať aj na Slovensku, Slováci však naďalej obľubujú špecifický pirátsky obsah, v ktorom sa radíme na najhoršie miesta v EÚ. Zaostávame však aj v ďalšej kľúčovej oblasti.

Výrazný pokles vo všetkých oblastiach

Štúdia pirátstvo porovnávala v troch hlavných oblastiach – filmové pirátstvo, pirátstvo televízneho obsahu a nelegálny prístup k hudobnému obsahu.

Vo všetkých prípadoch trend od roku 2017 ukázal klesajúcu tendenciu, pričom celková miera návštevnosti pirátskych stránok klesla o viac než polovicu – kým v roku 2017 obyvatelia EÚ pirátske stránky navštívili v priemere 11,7-krát za mesiac, v decembri 2020 už priemerná miera predstavovala iba 5,4 návštevy na obyvateľa.

Rok	SPOLU	Televízia	Film	Hudba
2017	-10,9 %	-2,9 %	-18,9 %	-23,5%
2018	-20,1 %	– 15,2 %	-16,4 %	-38,4%
2019	-6,3 %	– 1,0 %	-4,7 %	-30,2%
2020	-33,8 %	– 26,9 %	-50,6%	-40,9%

Najväčší pokles digitálneho pirátstva bolo vidieť pri hudobnom obsahu, kde miera návštevnosti pirátskych portálov klesla od januára 2017 po december 2020 až o 81 %. Počas rovnakého obdobia kleslo filmové pirátstvo kleslo o 68 % a televízne pirátstvo o 41 %.

Konkrétne dôvody znižovania pirátstva nová štúdia neuvádza, na výsledkoch sa však s určitosťou podpísala zmena európskej legislatívy, rovnako ako zvyšovanie dostupnosti služieb ponúkajúcich obsah legálnou cestou.

Veľké rozdiely medzi štátmi, kde je SR?

Významné rozdiely možno badať medzi jednotlivými členskými štátmi. Analýza ukazuje, že priemerný používateľ internetu v EÚ v roku 2020 pristúpil k obsahu porušujúcemu autorské práva 5,9-krát mesačne.

Najčastejšie pirátske stránky navštevujú obyvatelia pobaltských štátov – na špičke rebríčka sa umiestnilo Lotyšsko s 13,9 návštevami pirátskych webov za mesiac, nasledované Estónskom a Litvou s 12,5, respektíve 11,5 návštevami na obyvateľa.

Najmenej pirátske stránky naopak navštevovali Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rumunsko či Poľsko. Práve Poliaci v analýze vyšli vôbec najlepšie z celej Európskej únie – pirátske stránky naši severní susedia v roku 2020 navštevovali v priemere 3,8-krát za mesiac.

Slovensku spomedzi 28 štátov v rebríčku pirátstva patrí 11. najhoršia priečka, priemerný Slovák k pirátskemu obsahu online v roku 2020 pristúpil približne 7,9-krát mesačne.

Torrenty klesajú, streamovanie naopak narastá

Približne 53 % z celkového prístupu k nelegálnej hudbe, filmom a televízneho obsahu, pochádzalo z počítačov, za zvyšných 47 % sú zodpovedné mobilné zariadenia.

V obľúbenosti obsahu jednoznačne dominoval televízny obsah, ktorý tvoril až 70 % z celkového objemu digitálneho pirátstva v rokoch 2017 až 2020. Nasleduje dopyt po filmovom obsahu (20 %), desatinu z návštevnosti pirátskych portálov tvoril dopyt po hudbe.

Ukazuje sa tiež, že využívanie torrentov a priame sťahovanie obsahu sú v posledných rokoch na ústupe. Kým v roku 2017 bola táto dvojica zodpovedná približne za 24 % celkového objemu pirátstva, v roku 2020 už tento podiel klesol iba na necelých 14 %.

Narastajúcej popularite sa naopak teší streamovanie obsahu online, ktoré v januári 2017 predstavovalo približne 70 %. Do roku 2020 streamovanie stihlo narásť až na 82 % a ukazuje sa, že najjednoduchšie je pre používateľov pozrieť si obsah priamo online. V mnohých krajinách vrátane Slovenska ide o šedú právnu zónu, ktorú by mala upraviť chystaná zmena legislatívy.

Veľká časť návštevníkov pirátskych stránok presne vie, kde ich má hľadať. Až 65 % z nich na weby s nelegálnym obsahom pristupuje priamo prostredníctvom zadania adresy do vyhľadávača. Oproti roku 2017 ide o takmer 10 % nárast. Druhá najpočetnejšia skupina pirátov si obsah „vygoogli“ a vyhľadáva ho cez prehliadače. Takto sa k obsahu v roku 2020 dostala štvrtina používateľov.

Ďalšie zdroje prístupu predstavujú napríklad odporúčania (správy, stránky s recenziami), sociálne médiá, alebo reklamy, tie však tvoria menej ako 10 % z celkového prístupu a počas uplynulých rokoch sa ich „popularita“ výrazne nemenila.

V pirátstve klesá aj Slovensko, dominujeme v jednej kategórii

Spoločne s Európskou úniou pirátstvo klesá aj na Slovensku, a to dokonca rýchlejšie ako väčšine ďalších členských štátov. Podľa štúdie na Slovensku aktuálne žije 4,2 milióna obyvateľov vo veku medzi 16 až 74 rokov a 88 % z nich pravidelne používa internet. Slováci v roku 2020 pristupovali k nelegálnemu obsahu online približne 7,9-krát mesačne, priemer pre EÚ predstavoval 5,4 návštevy na obyvateľa.

Celkovo tak Slovensku v rebríčku členských štátov patrí 11. najhoršia priečka. Spomedzi stredoeurópskych krajín sme na tom lepšie ako Maďarsko (9,9 návštevy na obyvateľa, 5. priečka), aj ako Česká republika (8,3 návštevy na obyvateľa, 8. priečka). Sme naopak horší ako Poliaci, ktorí sa s priemerným prístup k pirátskemu obsahu 3,8-krát za mesiac umiestnili najlepšie z celej EÚ.

Miera pirátstva na Slovensku však klesala rýchlejšie ako vo väčšine ďalších členských krajín. V tomto smere sme 6. najlepšia krajina v Európskej únii. Najväčší záujem Slováci prejavujú o televízny obsah, nasledujú filmy a nakoniec hudba.

Priemerná návšteva pirátskych stránok na Slovensku podľa obsahu: 

• Televízny obsah – 4,6-krát na obyvateľa za mesiac
• Filmový obsah – 2,6-krát na obyvateľa za mesiac
• Hudobný obsah – 0,7-krát na obyvateľa za mesiac

V oblasti dopytu po nelegálnom televíznom a hudobnom obsahu Slovensko spomedzi ďalších krajín nijak nevyniká. Z hľadiska najhorších členských štátov nám patrí 15., respektíve 12. priečka a zo štatistického hľadiska sa nachádzame mierne nad európskym priemerom.

Iný príbeh sa už píše pri pohľade na mieru filmového pirátstva, kde sa Slovensko zaradilo medzi najhoršie krajiny v Európe. S priemerom 2,5 návštevy pirátskych stránok na obyvateľa za mesiac nám patrí tretia najhoršia pozícia v EÚ.

Európsky priemer na obyvateľa predstavuje hodnotu 1,2 návštevy mesačne, horšie ako Slovensko sa v dopyte po nelegálnych filmoch umiestnilo iba Grécko a Bulharsko.

Väčšinový, až 72 % podiel z filmového pirátstva na Slovensku v roku 2020 tvorilo streamovanie, nasledujú torrenty so 16 % a sťahovanie obsahu s 12 % podielom. Zaujímavosťou je, že Slováci nelegálny filmový obsah sťahujú podstatne častejšie ako používatelia v ostatných krajinách a aj v tomto smere v rebríčku EÚ patríme k najhorším.

V sťahovaní filmov cez torrenty Slovensko síce vyčnieva nad európskym priemerom, radí sa skôr do strednej časti rebríčka. Torrenty pri sťahovaní filmov najčastejšie využívajú Chorváti, nasledovaní Maltou a Gréckom.

Slováci urobili pokrok, povedomie bude treba zvyšovať

Súčasťou výskumu boli aj otázky položené reprezentatívnej vzorke obyvateľov v každej krajine. Rozdelené boli do troch hlavných kategórií – postoj k pirátstvu, povedomie o ponuke legálneho obsahu a znižovanie pirátstva.

Odpovede naznačujú, že povedomie Slovákov, predovšetkým o legálnych alternatívach, bude treba zvyšovať. V mnohých kategóriach sme sa totiž umiestnili až na chvoste EÚ.

30 % Slovákov si podľa prieskumu v roku 2020 myslelo, že získavať obsah nelegálnym spôsobom je v poriadku, ak takýto obsah nie je u nás dostupný legálnym spôsobom.

V tomto smere sa Slovensko zaradilo skôr do priemeru, aj keď oproti roku 2017 sme si polepšili – v januári 2017 na rovnakú otázku kladne odpovedalo 43 % respondentov a Slovensko vtedy zastalo 4. najhoršiu priečku v rámci EÚ.

Slovákov na druhej strane čaká dlhá cesta pri zvyšovaní povedomia o možnostiach k legálnemu filmovému a hudobnému obsahu. Na otázku, či Slováci poznajú služby, ktoré umožňujú legálnym spôsobom streamovať alebo stiahnuť filmový obsah totiž v roku 2020 kladne odpovedalo iba 56 % opýtaných.

To predstavuje tretie najnižšie percento v rámci všetkých európskych krajín. Najväčšie povedomie o legálnych možnostiach majú používatelia v Poľsku, kde na otázku kladne reagovalo 86 % respondentov.

Iba necelá polovica Slovákov v roku 2020 súhlasila s tvrdením, že pozná služby ponúkajúce legálne streamovanie alebo sťahovanie televízneho obsahu. Vedomosť o službách ponúkajúcich legálne streamovanie alebo sťahovanie televíznych diel malo podľa prieskumu 49 % opýtaných, druhé najnižšie percento v rámci EÚ.

Rovnako nelichotivú pozíciu Slovensko obsadilo aj v otázke týkajúcej s vedomosti o legálnych hudobných službách, ktoré u nás malo poznať 56 % obyvateľov. Najlepšie dopadlo Poľsko spoločne s Fínskom, kde o hudobných službách vedelo zhodne 88 % respondentov.

Prieskum ukazuje, že vedomosť Slovákov o legálnych alternatívach sa od roku 2017 síce zvýšila, aj napriek tomu však Slovensko skončilo na chvoste EÚ. Horšie ako naša krajina v otázkach o legálnych alternatívach dopadlo iba Chorvátsko.

Pirátstvo v EÚ je na ústupe

Celkovým záverom je, že miera pirátstva v Európskej únii každoročne klesá. Okrem dočasného nárastu filmového pirátstva na jar 2020, pokles pokračoval aj počas pandémie COVID: pirátstvo sa znížilo o 20 % v roku 2018, o 6 % v roku 2019 a o 34 % v roku 2020. V rámci štúdie bolo skúmaných aj viacero faktorov, ktoré mohli mať vplyv na využívanie pirátskeho obsahu v danej krajine.

Najväčší vplyv na využívanie pirátskeho obsahu spomedzi sociálno-ekonomických faktorov majú príjem obyvateľstva a miera príjmovej nerovnosti. Vysoký príjem a nízky stupeň príjmovej nerovnosti medzi obyvateľstvom ukazujú nižší dopyt po nezákonnom digitálnom obsahu a naopak – nízky príjem na obyvateľa a vysoká príjmová nerovnosť znamenajú častejšie vyhľadávanie pirátskeho obsahu.

Okrem toho existuje kladná súvislosť medzi podielom mladých ľudí (vo veku 15 až 24 rokov) na populácii krajiny a rozsahom filmového pirátstva. Ukazuje sa tiež, že tolerovanie pirátstva sa spája s vyššou mierou využívania pirátskeho obsahu.

Veľkú úlohu hrá aj povedomie o legálnych alternatívach, kde Slovensko podľa prieskumu patrí k najhorším krajinám v Európe. Čím sú obyvatelia danej krajiny viac oboznámení s legálnymi alternatívami, tým menej vyhľadávajú pirátsky obsah. Zlepšiť sa preto musíme predovšetkým v oblasti informovanosti obyvateľstva o využívaní legitímnych služieb.